„Viete čo, najprv museli nosiť hviezdy. To bola pre nich nesmierna potupa. A samozrejme, že ich potom vysťahovali, to boli tie transporty a tak ďalej. Ale videl som tie židovské deti, už mali strach. Keď išli na ulicu, tak každý jeden musel byť označený židovskou hviezdou a každý len prikrčený a rýchlo len utekal kúpiť, čo potreboval, aby mal nejaké potraviny. Tak to je tiež skutočnosť, že už mali strach chodiť po ulici."
„Tak poslal [minister] četníkov robiť poriadok. Boli tu v prilbách s bajonetmi a tak ďalej. Ale boli to Česi, neviem odkiaľ, boli zajatí a zavreli ich na prvom poschodí v protiľahlej časti domu. Tam išli dobrovoľne, tak tam ich zavreli. Tak potom neviem ktorý gardista sa tam, kde boli zavretí, pravdepodobne domáhal, lebo im tam kopal do dverí a ja neviem, čo všetko. Ten gardista sa volal Anton Kopal. A ktorýsi četník ho zastrelil."
„Rúbali sme v kameni chodbu v stoji, prerúbavali sme tunel. Mali sme také štyri dlhé duté dvojmetrové vŕtačky. Ale keďže sme nemali vodu, museli sme ich poháňať iba stlačeným vzduchom. Pracovali sme v takom svinstve, kde nebolo vidieť na jeden a pol metra. Keď sme vyšli hore, tak sme mali z pľúc varhany. Ešte šťastie, že sme mali šesťhodinové pracovné zmeny. Odsávanie tam bolo, veľké polmetrové, ale to nestačilo."
Dušan Bublík sa narodil 13. marca 1925 v Bratislave. Spočiatku jeho rodina bývala na Podhradí, v roku 1929 sa presťahovali do novootvoreného Živnodomu. Dušanov otec František bol úspešný živnostník, vlastnil široko známe kožušníctvo. Dušan dospieval v predvojnovej Bratislave, poznačenej vzostupom antisemitizmu a protičeskoslovenských nálad. V jeho susedstve bol zastrelený gardista Anton Kopal, jedna z dvoch obetí tzv. Homolovho puču, ktorý bezprostredne predchádzal vyhláseniu vojnového Slovenského štátu. Počas vojny dokončil strednú priemyselnú školu, zažil bombardovanie Bratislavy aj príchod sovietskych vojsk, pred ktorými sa schovával na svahoch Malých Karpát. Po vojne bol krátku dobu na vysokej škole technickej, štúdium však nedokončil a v roku 1950 mu prišiel povolávaci rozkaz. Vojenskú službu si odslúžil vo vojenských táboroch nútenej práce ako príslušník PTP. V roku 1952 bol jeho otec v rámci Akcie B vysťahovaný z bytu v Živnodome a jeho podnik bol už skôr znárodnený. Po odchode do civilu Dušan Bublík pracoval v elektrotechnickom závode, a to až do dôchodku.
Hrdinové 20. století odcházejí. Nesmíme zapomenout. Dokumentujeme a vyprávíme jejich příběhy. Záleží vám na odkazu minulých generací, na občanských postojích, demokracii a vzdělávání? Pomozte nám!
