Zamrzol mi úsmev na zbytok života
Ľubomír Boďa sa narodil 16. 5. 1932 v Medveckom, v tom čase s názvom Bimbula. Pod nátlakom maďarskej vlády musel s rodičmi po Viedenskej arbitráži v roku 1938 opustiť svoj domov. Počas druhej svetovej vojny žili na Slovensku, otec Ján sa zapojil do Slovenského národného povstania v Turanoch. Po skončení vojny sa rodina mohla vrátiť domov na ich majetok v Bimbule. Ľubomír študoval na gymnáziu v Leviciach a bol prijatý na Pedagogickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. Po príchode povolávacieho rozkazu narukoval dňa 1. novembra 1952 do Pomocných technických práporov, kde bol do 1. novembra 1954. Pôda aj majetok bol jeho rodičom totalitnou mašinériou zabratý a vyštvali ich už druhýkrát z dediny. Presťahovali sa do Zvolena. Ľubomír mal problém nájsť si zamestnanie, po čase sa zamestnal na štátnych majetkoch v Diviakoch na stavebnom oddelení, neskôr v Okresnom stavebnom podniku vo Zvolene, kde pracoval až do odchodu na dôchodku. Je ženatý má dve deti - syna a dcéru, žije vo Zvolene.