Peter Bedlek

„Teraz potrebovali Nemci zistiť, či sú v Lomnej partizáni. A tak zobrali motocykel, na ‚sajdke‘ mali guľomet a išli do tej Lomnej. Z Lomnej šiel práve bratov kamarát. Ráno o ôsmej alebo o deviatej išiel domov. Tak ho zastavili a pýtali sa, či sú tam partizáni. On hovoril, že nie. A tak šli ďalej, ale jeho si zapamätali. Keď však prišli hore, na jednej zákrute boli v dome partizáni. Jedného Nemca potom zastrelili na motocykli a ten druhý zutekal, akosi sa zachránil a prišiel domov. Títo Nemci si však toho chlapca zapamätali, tak ho aj našli. On bol bratov kamarát. Nemci si ho zobrali na pohovor. Uviazali ruky a na povraz za kone. A bolo ich sedem a mašírovali do Námestova. Tam bolo veliteľstvo. Aj ťahali, aj všelijako. Už potom ako došiel, neviem, okolo nás išla cesta smerom do Námestova. Takýto zážitok."

„Vo februári prišiel pokyn, že všetci z Krušetnice sú partizáni. Vtedy neboli richtári, ale komisári. Prišla ku komisárovi žiadosť o evidenciu chlapov od 18 do 30 rokov. Prišiel bubon s výzvou po dedine, aby všetci muži od 18 do 30 rokov nastúpili ku kostolu. To bolo také centrum obce, pri kostole. Koľko tých chlapov prišlo, neviem, ale chýbalo len pár. A brat so susedom si povedali, že nepôjdu. Schovali sa. Prišiel však druhý bubon a výzva, že kto nenastúpi, vystrieľajú rodiny. Tak sa nakoniec zobrali a šli k tomu kostolu. Zaevidovali sa. Pripravili sa furmani na saniach, lebo bol sneh, a o tretej hodine zobrať na tri dni proviant, oblečenie a išli do Dolného Kubína a odtiaľ do Martina. V Martine v kasárňach vyberali škridle, lebo nemali čo jesť. Nemci im nedali."