Dodnes mám ten zvuk sirén v ušiach
Stáhnout obrázek
Miluše Babjaková sa narodila 29. mája 1941 v Prahe. Rodičia, mama Olga Retzmanová a otec Jozef Kratochvíl, pochádzali z iných českých miest, no kvôli práci a štúdiu prišli do Prahy, kde sa stretli. Počas druhej svetovej vojny žila rodina na pražských Vinohradoch, kde sa stali svedkami bombardovania, ktoré sa odohrávalo v blízkosti miesta, kde bývali. Detstvo a školské časy strávila Miluše striedavo v Prahe a v pohraničnej Českej Lipe, kde sa kvôli otcovej práci na niekoľko rokov presťahovali. V roku 1950 sa vrátili späť do Prahy, kde už po socialistickom prevrate dokončila základnú školu. V roku 1955 nastúpila na strednú školu, vtedy Vyššiu ekonomickú školu v Mladej Boleslavi, kam každý deň dochádzala autobusom. Po maturite na jar 1959 stretla Miluše svojho budúceho manžela Vojtecha Babjaka, ktorý bol z Košíc. Zamilovala sa a ešte v júli toho istého roka sa s ním presťahovala do Košíc, kde sa vydala a žije tam dodnes. V Košiciach pracovala na účtovníckom oddelení vojenskej nemocnice do roku 1963, kedy sa manželom narodila dcéra Erika. Miluše so sestrou často navštevovali svoje tety z maminej strany, ktoré boli po druhej svetovej vojne kvôli svojmu nemeckému pôvodu vysídlené do západného Nemecka. Dňa 30. augusta 1968 sa Miluši narodil syn Vojtech. Po krátkej materskej dovolenke nastúpila opäť do práce na železnici, kde sa vypracovala až na pozíciu ekonomickej námestníčky. Po zmene režimu a rozpade Československa v roku 1993 zažila isté prejavy nevraživosti Slovákov voči Čechom, ktorí ostali žiť na Slovensku. Miluše odišla do dôchodku v roku 1995, avšak ešte päť rokov pracovala v košickej železničnej nemocnici. V čase dokumentovania sa ako dôchodkyňa teší z prítomnosti rodiny a aktívne sa venuje vedeniu a aktivitám spoločenského klubu Českého spolku v Košiciach.
