Jozef Babiak

„A keď Nemci porazili povstanie, štyria partizáni sa chceli dostať na Oremov Laz, kde bolo výcvikové stredisko. Most vyhodili večer a prišli pre mňa, aby som ich tam zašikoval, čo je vyše 20 km. Tak som ja ako chlapec išiel s nimi až na Senohrad v noci, až do polnoci sme išli. A keď sme čosi zbadali, dáke svetlo, tak sme sa schovávali. Tak som ich tam odšikoval.“

„Bol Štedrý večer, prvé Vianoce v PTP. Večera bola pekne pripravená v jedálni, aj ryba bola. A čo bol politický celého útvaru, Kopřiva sa volal, začal rečniť: ‚Soudruzi, jedné gruzínske noci narodil se soudruh Stalin!‘ A takéto somariny. A keď skončil, tak poprial dobrú chuť. A kamarát Lojzo Jurkáček mi vraví: ‚Chceš tu stalinskú večeru? Ja ju nechcem!‘ Tak sme vstali od stola a išli sme na izbu. Mali sme balíčky z domu, a tak sme večerali. A tento politický prišiel za nami, že prečo sme nevečerali. A tento Lojzo sa ho spýtal: ‚Súdruh kapitán, a čo dnes oslavujeme, narodenie Krista, alebo narodenie Stalina?‘ Že: ‚Narodenie Stalina!‘ A Lojzo: ‚Ale Stalin sa narodil 21. decembra a dneska je 24. decembra!‘ A začal mu také otázky dávať, lebo on sa na seminári aj marxizmus-leninizmus učil, že ostal hotový z toho! Potom chodil za ním, aby išiel za politického!“

„Spísal to na papier, dal mi 4 dni mimoriadne voľno, my sme nemali dovolenky inak, aby som išiel domov a aby mi to potvrdili ako obec. Ja som prišiel na výbor, aby mi to podpísali. Prečítali to a len pozerali jeden po druhom, to boli všetko známi, my sme sa všetci v obci poznali, a hovoria mi: ,My ti to nemôžeme teraz podpísať, to musí ísť služobným postupom, my ti to pošleme úradne!‘ Keď som sa vrátil do kasární, veliteľ ma už čakal: ‚Daj ten papier!‘ Ja: ‚Nemám, povedali mi, že to pošlú poštou.‘ On: ‚Už ťa oklamali!‘ Ja: ‚Reku nie, to sú všetko známi, skoro rodina.‘ Ale mal pravdu! O týždeň ma zavolal: ‚Pod sem!‘ Napísali na zadnú stranu, že to nepodpíšu, že sa nezakladá na pravde."