"Nastal druhý nástup. Ale vtedy sa to udialo tak, že všetko zablokovali, obsadili. Prišli aj s tankami a kanónmi. Tu pri nás ostali stáť, z kanóna strieľali. Mali sme škridľu na streche, mali sme šikmú strechu. My sme sa schovali a volali chlapov, aby išli zarubovať cestu stromami, aby nemohli prejsť s tou technikou. Ale už nestihli, už prichádzali Nemci. Chlapi prišli domov, dedina už horela, podpálili dedinu. Ako vystrelili z toho kanóna, tak nám padala škridľa zo strechy. S mamou sme sa schovali, otec nebol doma, šiel zarubovať cestu. Schovali sme sa za hrubý múr. Ani kravy som nestihol pustiť, ušli sme do hory peši. Videl som v dedine, že horelo, tak sme utekali."
"Naraz prídem sem, tak ráno. Už som prichádzal sem po dvore a už cítil som vôňu, ako by bola niekde zabíjačka. Prídem bližšie a Nemci už mali kastról s oškvarkami a už si ich prihriali a chceli konzumovať hádam. Ja som ich zacítil a čakal som, kým sa vytratia. V pivnici boli ľudia, čo nemali čo jesť. Bieda. Vyčkal som moment, kým bol čistý vzduch a keď posledný odišiel, zobral som kastról. Plotov nebolo, to bolo všetko dolomené. Zobral som kastról, položil som na klát a tam bolo veľa detí, nemali čo jesť. Každý zobral do hrsti, takmer nič nezostalo."
"Otecko bol v koncentráku a to sme ani nevedeli. To už bola doba, 8. mája skončila vojna a vrátili sa až 11.júla. Aj sme sa dotazovali, pýtali ľudí, čo boli v koncentráku. Nikto nič o Čičmancoch nevedel, ani šuchu. Až naraz jedného krásneho dňa prišli takí mladí chlapci, čo boli zdatnejší prišli od Zliechova a od Ilavy pešo. Ani sme nevedeli, len naraz prišli, ako by z holého neba spadli. To bolo radosti vtedy, si spomínam!"
Albín Strapko sa narodil 6. apríla 1932 v Paríži slovenským rodičom z Čičmian, ktorí tam boli na zárobkoch. Po jeho narodení sa vrátili naspäť do Čičmian, kde Albín prežil celý svoj život. Keď mal 7 rokov, začala II. svetová vojna. Čičmany ako podhorská obec boli v centre bojov nemeckej armády aj partizánskych jednotiek. Počas vojny z Čičmian odvliekli židovskú rodinu Gláselovcov. Počas vojny dedina zažila dva nástupy. Po prvom nástupe sa nikomu nič nestalo. Počas druhého nástupu 6. apríla 1945 Nemci z dediny odvliekli 65 mužov vo veku 14 – 60 rokov do koncentračného tábora v Mühlbergu v Nemecku. Všetci sa o 9 týždňov vrátili naspäť do Čičmian. V skupine odvlečených mužov bol aj Albínov otec. Na sklonku vojny boli Čičmany vypálené, polovica obyvateľov sa z obce vysťahovala a už nikdy sa nevrátili. Po odvlečení mužov a vypálení obce Nemci okupovali obec a žili aj v Albínovom dome. Obec Čičmany bola oslobodená rumunskou a sovietskou armádou 27.apríla 1945. Albín Strapko prežil celý život v Čičanoch, s manželkou Annou vychovali 3 deti, radosť im robilo 8 vnúčat a 7 pravnúčat. Albín Strapko zomrel 08. januára 2025.
Hrdinové 20. století odcházejí. Nesmíme zapomenout. Dokumentujeme a vyprávíme jejich příběhy. Záleží vám na odkazu minulých generací, na občanských postojích, demokracii a vzdělávání? Pomozte nám!
