Štefan Zajos

* 1941

  • Na základnú školu som chodil 3 roky do slovenskej školy. Naučil som sa písať, čítať, atď. Nič moc. Do štvrtého ročníka ma rodičia dali do maďarskej školy. To bolo v roku 1949 alebo 1950. Slovenská škola bola v Novej Vieske. Škola ostala, ale po skončení 5. ročníka sme išli z dediny, bola tam tá centrálna dedina, Gbelce, a tam sme chodievali. Z tých vedľajších dedín tam tiež chodievali deti do školy. To bola tá stredná škola, od 6. do 8. ročníka, lebo vtedy bola ešte osemročka.

  • Trošku sa na to pamätám. Boli u nás umiestnení v jednej izbe dvaja chlapci, môžem povedať tak, lebo boli skutočne mladí Rusi. Mali tam jeden vozík a jedného alebo dvoch koňov. S jedným koňom potom odišiel jeden, lebo ten druhý sa zastrelil. Zastrelil sa s tým, že nechce ísť späť. Na to sa pamätám. Rodičia ma tam potom do izby nepustili. Hrávali sme s týmito vojakmi futbal. A keď sa skončila vojna, oni dostali príkaz, to viem od rodičov, že sa majú vrátiť. Jeden sa kvôli tomu zastrelil. Toľko viem, nič viac.

  • Celé nahrávky
  • 1

    Nitra

    (audio)
    délka: 01:22:54
    nahrávka pořízena v rámci projektu Príbehy 20. storočia
Celé nahrávky jsou k dispozici pouze pro přihlášené uživatele.

Ja som sa s každým snažil vychádzať v dobrom

Štefan Zajos
Štefan Zajos
zdroj: Počas natáčania EYD

Štefan Zajos sa narodil 9. mája 1941 v obci Kisújfalu, ktorá patrila v tej dobe Maďarskému kráľovstvu, dnešnej Novej Vieske nachádzajúcej sa v okrese Nové Zámky. Rodičia boli samostatní roľníci, ktorí hospodárili na vlastnom zhruba 14 – 15 hektárovom pozemku. Otec Štefan Zajos sa narodil v roku 1912 a mama Ester Guyášová sa narodila v roku 1914. Štefan sa s celou rodinou po roku 1945 dostali na zoznam, v ktorom boli ľudia, ktorí sa mali vysťahovať do Maďarska. Vtedy boli vyslané tri vlaky: dva z Gbeliec a jeden zo Strekova. Do vagónov si pamätníkova rodina za tri dni nabalila všetko, čo sa dalo. Oznámené im to bolo mesiac dopredu. V každej obci existovala nejaká komisia, ktorá navrhovala zoznam ľudí, ktorí sa majú vysťahovať. V období začiatku 50. rokov započal proces kolektivizácie. V roku 1952, keď pamätník navštevoval 5. ročník základnej školy, zatkli jeho otca. Zobrali ho do Štúrova a na základe falošných udaní ho odsúdili. Tieto udalosti sa so Štefanom niesli dlhé roky. Nakoniec im ich majetok bol skonfiškovaný, nakoľko nestíhali odovzdávať pridelené kontingenty. V neskoršom období Štefan vyštudoval optiku, ktorej sa celý svoj profesijný život aj venoval. Začiatkom 90. rokov si nakoniec založil aj vlastnú sieť optík ako súkromný podnikateľ.