Zmysel pre humor je moje šťastie.
Teresa Wiesnerová (rod. Terézia Deutelbaum) sa narodila 9. októbra 1928 v Topoľčanoch ako najmladšia spomedzi troch sestier. Jej otec bol riaditeľom Roľníckeho skladištného družstva. V roku 1940, keď mala nastúpiť do 2. ročníka meštianskej školy, jej pre židovský pôvod zakázali chodiť do školy. Židovská škola však ešte dostala povolenie spraviť pre židovské deti z päťročenky osemročenku a Terese Deutelbaum tak umožnili dokončiť osemročnú školu. Jedným z prvých transportov do Osvienčima odviedli v marci v roku 1942 jej prostrednú sestru Nelu. Zvyšok rodiny žil do roku 1944 v Topoľčanoch, odkiaľ boli prevezení do sústreďovacieho tábora v Seredi a odtiaľ po piatich týždňoch celú rodinu odtransportovali do Osvienčimu. V deň transportu mala Teresa Deutelbaum presne 16 rokov. Koniec vojny prežila v nemeckom Bergen Belsene. Po oslobodení tábora Angličanmi strávila niekoľko týždňov v bývalých nemeckých kasárňach a ošetrovni pri Hanoveri, kde sa o nich starali, pretože cestu nazad na Slovensko by vraj nezvládli. V lete 1945 sa spolu so sestrou cez Plzeň a Prahu dostali späť do Topoľčian, kde ich čakal sestrin manžel. Iba z Topoľčian bolo zabitých 27 členov ich rodiny. V Topoľčanoch sa však kvôli pogromu neusadili. So sestrou a švagrom sa presťahovali do Komárna, kde sa zoznámila s neskorším manželom Ondrejom Wiesnerom. V roku 1948 sa zosobášili, no o rok neskôr po prevzatí moci komunistami odišli do Izraela. Obaja neskôr25 rokov žili a podnikali v Nikaragui, odkiaľ koncom 70-tych rokov po komunistickom prevrate utiekli do Maimi, kde žije dodnes.