Dodnes ma prepadajú úzkosti a strachy, avšak je vo mne niečo silnejšie, čo ma vždy ženie dopredu
Alica Weiszfeiler, rod. Goldman, sa narodila 28. novembra 1933 v Moravskej Ostrave. Jej rodina bola židovského pôvodu a prisťahovala sa zo Slovenska. V roku 1939 bola nútená sa vysťahovať späť na Slovensko. Tam ju čakali neisté časy kvôli vzrastajúcej sile antisemitizmu. V Bratislave sa Židom žilo čoraz ťažšie, preto sa otec rozhodol, že sa s rodinou presťahujú do Kežmarku. Rodina bola neskôr nútená v Kežmarku sa skrývať, aby sa vyhla transportom do koncentračných táborov. Otca a brata Alice však chytili a dali do žalára. Napokon v ňom skončila aj Alica s mamou a rodina sa neskôr nevyhla ani transportom. Skončila pred krematóriami tábora Auschwitz-Birkenau, kde nacisti rodinu rozdelili. Alica s mamou pokračovali do koncentračného tábora v Ravensbrücku. Pred oslobodením sa ocitli v Bergen-Belsene v otrasných životných podmienkach, kde ich nacisti nechávali o hlade a smäde. Veľa väzňov v tábore umrelo. Tábor oslobodili britské jednotky. V tom čase v ňom bolo asi 60-tisíc väzňov. Briti zriadili tábor pre chorých, do ktorého umiestnili aj Alicinu mamu. Tá však zomrela na týfus. Alica sa ocitla v detskom domove. V tom čase veľa detí smerovalo na adopciu do Švédska k miestnym rodinám. Malá Alica to však odmietala, pretože sa chcela dostať späť na Slovensko. Bola presvedčená, že sa stretne so svojím otcom a bratom. Najskôr sa dostala do Prahy, kde ju v detskom domove našiel strýko a potom rýchlo putovala do Kežmarku. Alicin otec sa druhýkrát oženil a Alica dostala nevlastnú sestru. Neskôr sa presťahoval do Izraela a Alica išla študovať do Belgicka. Po štúdiách sa ocitla v Izraeli, kde začala nový život a napokon sa tam aj vydala za Alfreda Weiszfeilera. Do jej rodiny sa narodilo 10 vnúčat a 11 pravnúčat.