Každý sa bál, diktatúra taká bola.
Ján Valko sa narodil dňa 12. júna 1930 v slovenskej obci Huta na Zakarpatskej Ukrajine, ktorá vtedy bola súčasťou Československa. V roku 1936 tu navštevoval ľudovú školu, po Viedenskej arbitráži v roku 1938 a pripadnutí Podkarpatskej Rusi horthyovskému Maďarsku pokračoval v povinnej školskej dochádzke až do roku 1943, keď ju v dôsledku vojny a ťažkej situácie v rodine musel ukončiť. V rokoch 1944 - 1945 bol jeho otec v pracovnom tábore v Maďarsku, on musel pracovať okolo domu a hospodárstva a pomáhať matke aj s malým dvojročným bratom Vojtechom. Po skončení vojny a pripadnutí Zakarpatskej Ukrajiny Sovietskemu zväzu boli odrezaní od pôvodnej vlasti, nútení odovzdávať kontingent sovietskym úradom a chodiť na povinné práce. Dňa 15. mája 1947 v rámci Opcie a výmeny obyvateľstva medzi ZSSR a Československom opustili Zakarpatskú Ukrajinu a 22. mája toho roku prišli do nového domova v obci Sklené pri Handlovej. Pol roka slúžil ako paholok u obchodníka Čambora v Kláštore pod Znievom, po komunistickom prevrate v roku 1948 pracoval na píle v Diviakoch a na Sklenom, rodina počas kolektivizácie odovzdala statok do družstva. Od 1. 11. 1951 do 31. 1. 1954 vykonával predĺženú vojenskú prezenčnú službu v Šahách, počas ktorej zažil menovú reformu v roku 1953 a počas ktorej bolo vojsko v pohotovosti kvôli prípadným nepokojom. Od 1. 2. 1954 do 1. 10. 1955 pracoval v elektrárňach v Handlovej a od 1955 až do odchodu na predčasný invalidný dôchodok v roku 1985 ako skladový robotník a rušňovodič vo Vojenskom útvare v Sklenom. V roku 1956 sa oženil, s manželkou Margitou žijú v Sklenom dodnes. V roku 1957 sa mu narodil jediný syn Jozef.
