V Amerike som túžila po Slovensku, teraz tak nosím v srdci Ameriku
Júlia Ševčíková sa narodila dňa 27. novembra 1950 v obci Hriňová na strednom Slovensku. Vychodila strednú zdravotnícku školu a chcela ďalej pokračovať na farmaceutickej fakulte v Bratislave. Dvaja z jej súrodencov však po vpáde vojsk Varšavskej zmluvy emigrovali v roku 1969 do Ameriky a pamätníčka mala počas maturít problémy s ŠtB. Na vysokú školu ďalej nemohla nastúpiť. Zamestnala sa ako zdravotná sestra v Liptovskom Mikuláši, neskôr sa presunula do Vysokých Tatier. Tam stretla mnohých ľudí s osudom poznačeným komunistickým režimom. Spoznala tam i svojho budúceho manžela a už svoji sa presťahovali do Martina, kde bývali, než dokončili výstavbu rodinného domu v časti Vrútky. V roku 1980 po narodení tretieho dieťaťa im začali do schránky chodiť anonymné listy vyhrážajúce sa, že niekto ublíži ich deťom. Bez vyzvania listy pravidelne chodila vyšetrovať ŠtB. Zasielané im boli celé 4 roky. Rok a pol po nasťahovaní do domu vo Vrútkach po opakovaných pokusoch konečne dostali možnosť vycestovať z krajiny. V júni 1986 manželia Ševčíkovci aj so svojimi štyrmi deťmi odišli na dovolenku do Juhoslávie, z ktorej sa už nevrátili. Cez kanceláriu vysokého komisára pre utečencov OSN emigrovali do USA. V novembri pricestovali do Ameriky a usadili sa v štáte Michigan, na predmestí Detroitu. V roku 1992 pamätníčkinmu manželovi diagnostikovali melanóm a predpokladalo sa, že má posledné 3 mesiace života. Rozhodla sa teda vziať ho do rodného Československa, kam napokon v októbri 1992 pricestovali. V januári 1993 tu chorobe podľahol. Pamätníčka sa neúspešne snažila o navrátenie majetku, ktorý prepadol štátu po ich emigrácii. Vďaka manželovej životnej poistke sa rodine podarilo postaviť sa na Slovensku na nohy, deti však ťažko niesli nové prostredie a Júlia zas prostredie staré, kde sa toho zmenilo oveľa menej, ako čakala. Krivdu cíti dodnes. Do Ameriky sa však už nikdy nevrátila.