Lea Schreiber

* 1932

Emigrant 1948 – 1989, Holocaust, Izrael/Palestina, Svědci lokálních událostí spojených s druhou světovou válkou, Ukrývané osoby
Komunistický převrat v ČSR, Osvobozování Československa, Transporty do koncentračních táborů
  • 1
    Přehrát
    Pozastavit

    O spomienkach z vojny nerozprávali

    (audio)
    délka: 01:12
    Download file
    Info

    „Ale čo bolo veľmi zaujímavé, to boli všetko deti, čo prežili vojnu. A my sme ani tam, ani keď sme prišli do zeme [do Izraela, pozn. ed.], nikdy ani jedno slovo nehovorili o tom, kto sa zachránil. Vedeli sme, že tá má matku, tá nemá matku, ale nikdo nehovoril jedno slovo o tom, čo sme prežili. Neviem, či to bolo ako hanba, alebo sme sa báli. A to bolo aj v Izraeli. Tu sme boli dva roky spolu v takom ústave a v kibuci, ale nikdy sme nerozprávali, že kde… Stále hovorím, že tomu vôbec nerozumiem. Jedno slovo sme hovorili, čo všetko sme prežili. A boli tam dievčatá a chlapci, čo prežili ešte viacej, Judita napríklad bola v Auschwitzi. Aj takí, čo boli v Auschwitzi, boli s nami. Ale jedno slovo sme nehovorili o tom, čo sme prežili. Ja to ešte dodnes nedokážem pochopiť."

  • 2
    Přehrát
    Pozastavit

    Útek z Dobšinej

    (audio)
    délka: 00:44
    Download file
    Info

    „To bolo 19. októbra 1944, ja som bola doma s mamou a naraz zhaslo svetlo. Ešte vždy, keď tu v zime alebo kedy zhasne svetlo, tak ešte vždy mám z toho zlý pocit. A potom hovorili v rádiu, že Nemci obsadili Slovensko. Tak potom sme museli utiecť. A hneď v ten večer sme utiekli. Mali sme jedného s vozom, nebolo auto, len voz a kôň. A ten nás zaviezol na nejakú dedinu, nepamätám si kde, tam sme spali a na druhý deň sme išli do Slavošoviec."

  • 3
    Přehrát
    Pozastavit

    Nemci v chalupe

    (audio)
    délka: 01:26
    Download file
    Info

    „A naraz v jeden deň, ja som spala, to nikdy nezabudnem, a moja mama príde k posteli a hovorí: ‚Vstaň, Nemci prišli!‘ Nemci prišli a my sme boli v tom drevenom dome sedemnásti. No tak sme tam začali plakať a oni nás nechali. Oni nás nechali a nás nezobrali. A my sme boli takí naivní, že sme si mysleli, že je to koniec. Ale to nebol koniec. Potom niekoľko dní ten pastier neprišiel a nedoniesol nám jedlo, tak sme nevedeli, čo sa stalo. Potom prišiel a hovorí: ‚Čo vy tu robíte? Bol Silvester a Nemci vykrikovali, že našli sedemnásť Židov a idú ich zobrať.‘ A my sme sa chytili, ako sme boli, v snehu, a moja mama si aj zlomila nohu a v lese sme išli a počuli sme, ako strieľajú a kričia za nami, ale tie lesy boli veľmi husté a my sme asi boli ticho a bolo to ďaleko, tak nás nenašli."

  • Celé nahrávky
  • 1

    Kirjat Bialik, 20.09.2019

    (audio)
    délka: 46:49
    nahrávka pořízena v rámci projektu Príbehy 20. storočia
    Download file
    Info
Celé nahrávky jsou k dispozici pouze pro přihlášené uživatele.

Ani tu, ani v Izraeli sme nikdy neprehovorili ani slovka o tom, čo sa nám stalo cez vojnu

Lea Schreiber, rodená Grešlerová, sa narodila 18. októbra 1932 v Dobšinej. Jej rodičia Etel a Alexander boli veriaci židia. Obživu rodine zabezpečovala domáca garbiarska dielňa. Po nástupe do ľudovej školy stihla Lea vychodiť prvé dve triedy spolu so slovenskými spolužiakmi, potom bola na základe protižidovských opatrení preradená do samostatnej židovskej triedy. Prvej vlne deportácií sa Grešlerovcom podarilo vyhnúť. Pred obsadením Dobšinej Nemcami rodina 19. októbra 1944 ušla a ukryla sa v lesnej chatrči pri dedine Slavošovce. Po Novom roku 1945 na poslednú chvíľu unikli zaknutiu a až do oslobodenia ich na povale ukrýval istý železničiar. Po skončení vojny sa rodina presťahovala do Rožňavy, Lea odišla študovať na gymnázium do Košíc. Tam sa v centre pre židovskú mládež organizácie Bnej Akiva zoznámila so sionizmom a rozhodla sa emigrovať do Izraela. Spolu s ďalšími emigrantmi doplávala 21. marca 1949 do Haify. Jej rodičia sa presťahovali do Bratislavy, kde otec v rámci ilegálnej sionistickej organizácie Bricha pomáhal Židom emigrovať z komunistického Československa. Neskôr aj oni prišli za svojou dcérou do Izraela. V Izraeli sa Lea zoznámila so svojim manželom Imrom Schreiberom, s ktorým má tri deti. V súčasnosti žije v meste Kirjat Bialik.

Zobrazit celý příběh pamětníka (slovensky)
Fotografie (1)
Odkazy (0)