MUDr. Ján Roda

* 1952

  • "Na strednej škole sme sa už hodne rozprávali o politických veciach. Pamätám si na jednu scénu s učiteľom, s ktorým sme sa rozprávali o ruskej okupácii. Bol tam určitý scenár, čo sme mali povedať. Učiteľ sa pýtal jedného spolužiaka, že aká to bola pomoc a napovedal mu, že internacionálna, ale on povedal, že intervenčná, tak ho učiteľ vyhodil z triedy. Bola to jasná šaráda, učitelia tomu neverili a ani my sme tomu neverili."

  • "Pamätám sa na voľby - ako nás tlačili, aby sme išli voliť, pretože to bolo povinné. Ja som si strčil volebné lístky do vačku a odišiel s nimi. Otcovi som to povedal a ten sa strašne bál. Tak som mu musel sľúbiť, že to okamžite zničím. Ja som si ich nechal na koleji (internáte). Vedel, že keby na to niekto prišiel, môžu ma vyhodiť z medicíny. On sa toho nebál, lebo bol mladý a myslel si, že sa mu nič nestane."

  • "Jediné čo hovoril je, že keď skončil medicínu tesne predtým ako vysokú školu zavreli, tak mu to zachránilo život. Začiatkom vojny nebrali židovských lekárov do koncentrákov, lebo ich potrebovali. Jeho zobrali len do pracovného tábora v Seredi, kde boli podmienky dosť ľudské. Len tam pracovali, nebolo tam zrejme veľké zneužívanie ľudí. No a cez povstanie sa tábor rozpadol a otec išiel k partizánom. Tvrdil, že keby nebol lekár zrejme by neprežil. To sa presunulo aj na mňa. Vždy ma tlačil, aby som robil skúšky na čas. To bola jeho skúsenosť."

  • Celé nahrávky
  • 1

    New York City, 03.12.2023

    (audio)
    délka: 01:39:23
    nahrávka pořízena v rámci projektu Príbehy 20. storočia
Celé nahrávky jsou k dispozici pouze pro přihlášené uživatele.

Židovský lekár, ktorý si odniesol traumu až do USA

Ján Roda sa narodil 14. decembra 1952 v Žiline, odkiaľ pochádzali aj jeho rodičia. Tí boli Židia a obaja prežili holokaust počas 2. svetovej vojny. Rodičov z otcovej strany pamätník nepoznal, lebo zahynuli počas holokaustu. To poznamenalo celú jeho rodinu a najmä jeho rodičov. Jeho otec Juraj Roda bol lekár a mama Marion Pearlová bola žena v domácnosti. Obaja rodičia pochádzali z bohatých židovských rodín. Boli sekulárni Židia, ktorí nechodili pravidelne do synagógy. Navštevovali ju iba počas veľkých náboženských sviatkov. Otec vyštudoval medicínu v Prahe na Karlovej univerzite. Povolanie lekára mu cez druhú svetovú vojnu zachránilo život, lebo ho potreboval aj režim Slovenského štátu. Ako lekár sa zapojil aj do SNP. Po vojne vstúpil ako idealista do Komunistickej strany Československa. Jeho syn si neslobodu komunistického režimu začal uvedomovať už na základnej škole. Vedel, že o istých veciach rodičia nerozprávali. Báli sa represií režimu, keďže jeho otca vyšetrovala polícia na začiatku 50. rokov ako židovského lekára v rámci procesov s nepriateľmi režimu. Po okupácii Československa v roku 1968 však o otvorenom proteste neuvažoval. S otcom ako komunistom sa však doma hádal ohľadom povahy režimu. Normalizáciu prežil na vysokej škole v Prahe, kde študoval hygienu. Do disidentských aktivít sa nezapájal, ale bol aktívny v tamojšej židovskej komunite. Po skončení medicíny odišiel pracovať do Rimavskej Soboty ako hygienik. Chcel sa však venovať psychiatrii, ktorá ho bavila už na vysokej škole. Preto sa po dvoch rokoch a absolvovaní vojenčiny presťahoval do Bratislavy. Tam si dokončil atestáciu zo psychológie. Tesne po nej sa odhodlal emigrovať do USA. Tam sa po čase a ďalšom vzdelávaní uchytil ako psychológ a psychoanalytik.