Imrich Močko

„Vtedy to bolo pred voľbami, presne pred voľbami, prvé voľby v oslobodenom Československu. Boli štyri politické strany - Strana práce, Strana slobody, Demokratická strana a Komunistická strana. My sme všetci boli - aj tí kamaráti, čo tam boli, aj notár, aj farár - všetci len za Demokratickú stranu, nie za komunizmus. Jeden z tých príslušníkov, Cina sa volal, bol povýšený na štábneho strážmajstra. Tak nás zavolal do hostinca, na dedine kam inam pôjdete. Tak sme si išli na kávu a nejaký štamprdlík, a čosi zajesť. Ale keď sme prišli, bolo to obsadené, lebo to bolo v sobotu. Jeden stôl pri kachliach bol prázdny, len tam bolo plno letákov naložených. Tak sme si tam sadli a veliteľ to posunul ku mne hovorí: ,Hoď to tam.’ Tak som to hodil tam do tej bedni pri kachliach. Tá vyčapníčka, to bola Ruska, tá ma oznámila na ministerstvo vnútra do Prahy. A viete, že z ministerstva vnútra z Prahy ma prišla vyšetrovať lietajúca komisia? Že aký strašný zločin som spáchal, tak som sa im vysmial dokonca. Ja som im povedal: ,Prosím vás pekne, však dúfam, že viete, čo to je. Letáky predvolebné, to je kus papiera.’“

„Nikto nevedel, že či by bol za niečo trestaný, že by niečo spáchal. Jednoducho, tam nebolo žiadnej výmluvy, chytili vás, hodili do auta a museli ste ísť do gulagu. Tak vtedy hovorila tá domáca, že sa počíta, že tak už okolo 15 miliónov ľudí takto Stalin skántril. Tak oni, aj keď tam tí Nemci prišli, oni (Rusi) aspoň hovoria, že hoci je to teraz takto zle, aspoň nemusíme ísť teraz do tých gulagov, aspoň ten život skončíme doma. A potom mi hovorí: ,Poď sa posmotriť do izby.’ Tak išiel som, tak v kútiku bola ikona vyrezávaná a večné svetlo. A hovorí, že toto je náš kostol. Slzy jej zaliali tvár chudere. No viete, ja som mal 22 rokov, ale aj mne sa slzy zjavili v očiach. Takýto stav, takto s ľuďmi nakladať, toto bolo strašné voľačo. Tak tu som zistil, že čo je to ten komunizmus. Ja som si ten komunizmus celkom inak predstavoval. Ale potom som videl, že komunizmus a fašizmus, to je najhoršie, čo môže byť na svete. To boli najhoršie diktatúry.“