Ivan Mačura

"My sme zrušili komunistickú stranu na našej fakulte počas prvého týždňa (Nežnej revolúcie - pozn. ed.). Piatok bol 17. november, cez sobotu sme sa spamätávali, v nedeľu začali akcie na internáte pod Zoborom a od pondelka sa to rozbehlo. V stredu sme povedali, že rušíme vedúcu úlohu komunistickej strany na fakulte a straníci sa zdvihli a odovzdávali mi abdikačné listy. A ja som im na to hovoril: ,Kto som ja, prečo práve mne píšete listy?´"

„V roku 1970 začali previerky všetkých dospelých ľudí v Československu. Bolo nás niekoľko miliónov a uskutočnili sa v priebehu jedného roka. Na previerkach sa pýtali jednu kľúčovú otázku: ,Čo hovoríte na vstup vojsk (Varšavskej zmluvy do Československa – pozn. ed.)?´ Kto súhlasil s nepriateľským vpádom, mohol ísť, no mnohí (napríklad veriaci) vzdorovali. Ale tam sa lámali charaktery, pretože aj tí, čo sa podvolili, no vnútorne boli proti, niesli túto dilemu so sebou celý život. Kto odporoval, vyhodili ho zo zamestnania bez problémov. U nás na škole bolo v dôsledku preverovania postihnutých šesťdesiattri zo stopäťdesiat pedagógov. A trinásť ľudí prišlo o zamestnanie.“

„Ak boli ľudia prenasledovaní Štátnou bezpečnosťou, tak sa s nimi nikto nechcel rozprávať. To zažil aj môj otec, po prepustení z väzenia. Keď išiel po ulici a uvidel ho kamarát, tak ten prebehol na druhú stranu, aby nemuseli spolu hovoriť. Avšak jeho známy vedel, že nemôže byť práve teraz sledovaný, predsa Štátna bezpečnosť mala aj iné úlohy ako neustále sledovať bežných občanov. No napriek tomu sa ľudia báli akéhokoľvek kontaktu.“