Mama až do konca vojny nevedela, že tí ľudia, čo u nás bývajú, sú Židia. Bolo to pre ňu bezpečnejšie, práve čakala tretie dieťa
Stáhnout obrázek
Lýdia Kubincová, rodená Balciarová, sa narodila 14. apríla 1939 v Klenovci ako prvá zo štyroch detí. Otec Ján pochádzal z Klenovca, mama Zuzana, rodená Máliková, z Revúckej Lehoty. Rodina patrila k Bratskej jednote babtistov. Otec bol tkáč a duchovný. Najmladší brat sa narodil počas druhej svetovej vojny v čase, keď u nich v skromnom domčeku na Klenovských vrchoch ukrývali dve židovské rodiny, Weisbergovcov a Schönfeldovcov, i rodinu kazateľa Čermáka z Klenovca. Vojnové roky vďaka obetavosti Jána Balciara a jeho manželky Zuzany všetci prežili v zdraví. Balciarovci sa po vojne presťahovali do Revúckej Lehoty, kde Lýdia začala navštevovať základnú školu. Rodina chodila do kostola. Otec založil tamburáš, neskôr spevokol. Lýdia hrávala na bizernici alebo na brači. Kvôli ich viere ich nazývali nepriateľmi socializmu. Pri každej bohoslužbe bol prítomný aj štátny tajomník a otec mu musel podávať hlásenia. V piatom ročníku Lýdia prestúpila do Revúcej. Tam vyštudovala gymnázium (1953 – 1956) a hneď sa zamestnala v stavebnom podniku ako mzdárka na personálnom oddelení. Po vzniku družstva rodine ostala jedna krava a zabezpečiť živobytie bolo náročnejšie. Otec robil na družstve traktoristu a účtovníka a Lýdia mu na sčote robila uzávierky. Vydala sa v roku 1960 za Silvestra Kubinca, murára pôvodom z Rumunska. V roku 1963 sa im narodila prvá dcéra Lydka. Po krátkej materskej pracovala v Magnezitových závodoch v obci Včeláre. Neskôr na Hutných stavbách v Teplej Vode ako vedúca mzdárok. V roku 1965 sa manželom narodila dcéra Silvia a v roku 1969 Janka. V období príchodu okupačných vojsk pôsobila Lýdia v Lykotexe ako sekretárka riaditeľa a v období normalizácie v Stavebnom závode v Revúcej. Počas Nežnej revolúcie sa zúčastňovala zhromaždení v závode. Do dôchodku odišla v roku 1991 ako 52-ročná. Nejaký čas ešte chodila robiť účtovníctvo do bývalého ROH. Potom prišli vnúčatá, o ktoré sa starala a vo voľnom čase začala tkať guby pre ÚĽUV. So spevokolom naďalej chodili po Slovensku aj do spriatelených krajín. V roku 2017 prevzala za už zosnulého otca ocenenie Spravodliví medzi národmi. V čase poskytnutia rozhovoru v roku 2023 žila v Revúcej.
