„Oni prišli na to, že nemajú dosť mostov na ten spiatočný chod, keď sa tie divízie budú valiť domov. Tak v Devínskej Novej Vsi, tam bolo veľké priestranstvo, tak tam bolo asi asi 40 alebo 50 zajatcov. Všetko ako fachmani, stolári, tesári a majstri a inžinieri chodili medzi nimi a dávali im pokyny a robili diely na most cez Moravu, na mieste kde je teraz Most Slobody, tam svojho času urobila most Mária Terézia, ktorý rozmetali ľady Dunaja a odvtedy tam most nebol a ten most pripravovali na tej štácii v Devínskej Novej Vsi a podľa tých dielov skladali. V Devínskej tam bol ten majer, z toho majera mali kone a každý ten jednotlivý diel tam vozili a vo februári 45 ten most bol pripravený. Takže, takže mali, mali takto prezieravo, prezieravo sa chystali na ten spiatočný, na tú spiatočnú cestu.
A ja by som sa aj potom opýtal na ten súd, ktorý ste… (dokumentarista)
Áno, no práve, to chcem teraz dopovedať. Títo Nemci odišli, v momente odišli po tej ceste, po tej železnici, ktorá bola aj normálnou cestou. Z Devínskej Novej Vsi do Marcheggu bola aj železnica, fungovala jedna koľaj a vedľa tej druhej urobili normálnu cestu pretože za Rakúsko-Uhorska to bola dvojkoľajná železnica. Československo jednu koľaj zrušilo a bola tam jedna koľaj, ktorá tam je aj dodnes. A naraz sa nám títo kanonieri objavili a mazali proste, aby to stihli do tej tmy. Všade, alebo hlavné mostné teleso nad riekou, tam bola len jednokoľajka, tam nemohli nič robiť, tak nové podvaly dali medzi koľajnice, takže tam mohli ísť aj autá, aj pechoty, tam mohlo ísť neuveriteľné… Keď sa tadiaľ rútili, to bolo počuť, že vraj až v Stupave, jak to revalo. No, zaspali sme večer, ticho. Ráno o pol štvrtej dom sa skoro dvihol, vyletel most do povetria. To hlavné mostné teleso. A na to už buch! My sme boli v pivnici a hore už buch-buch! `Odkryvaj, chaziaj, odkryvaj, kde German, kde German?!` Tak sme vybehli, vybehli sme von a prvé čo bolo, kde German?! No neni, Germani večer odišli. A neviem čo, neviem čo otcovi hovorí a motali sa okolo studne. A na to, na to ten jeden dôstojník hovorí: `Kde je studňa… tu je. Kde je voda…tu je.` A na to sa motali okolo studne a ten Rus hovorí voľačo medzi sebou. My sme tam mali, na dvore ležali dlhé reťaze, čo sme kozy pásli. Ten Rus zdrapil tú reťaz, omotali okolo studne a napísali tam veľkými písmenami. Ja som vtedy, kupodivu, si predstavte, mali sme vtedy ruštinu na Palisádoch, aj angličtinu, a ten Rus tam mal napísané: Voda otrovlena.”
“Oni prišli na to, že nemajú dosť mostov na ten spiatočný chod, keď sa tie divízie budú valiť domov. Tak v Devínskej Novej Vsi, tam bolo veľké priestranstvo, tak tam bolo asi asi 40 alebo 50 zajatcov. Všetko ako fachmani, stolári, tesári a majstri…a inžinieri chodili medzi nimi a dávali im pokyny a robili diely na most cez Moravu, na mieste kde je teraz Most Slobody, tam svojho času urobil most Mária Terézia, ktorý rozmetali ľady Dunaja a odvtedy tam most nebol a ten most pripravovali na tej štácii v Devínskej Novej Vsi a podľa tých dielov skladali. V Devínskej tam bol ten majer, z toho majera mali kone a každý ten jednotlivý diel tam vozili a vo februári 45, ten most bol pripravený. Takže, takže mali, mali takto prezieravo…prezieravo sa chystali na ten spiatočný, na tú spiatočnú cestu.
A ja by som sa aj potom opýtal na ten súd, ktorý ste…
Áno, no práve, to chcem teraz dopovedať. Že, že…títo Nemci odišli, v momente odišli po tej ceste, po tej železnici, ktorá bola aj normálnou cestou. Z Devínskej Novej Vsi do Marcheggu bola aj železnica, fungovala jedna koľaj a vedľa tej druhej urobili normálnu cestu pretože za Rakúsko-Uhorska to bola dvojkoľajná železnica. Československo, jednu koľaj zrušilo a bola tam jedna koľaj, ktorá tam je aj dodnes. A naraz, sa nám títo kanonieri objavili a mazali proste aby to stihli do tej tmy. Všade…alebo hlavné mostné teleso nad riekou, tam bola len jednokoľajka, tam nemohli nič robiť, tak nové podvaly dali medzi koľajnice, takže tam mohli ísť aj autá, aj pechoty, tam mohlo ísť neuveriteľné…Keď sa tadiaľ rútili to bolo počuť, že vraj až v Stupave, jak to revalo…No, zaspali sme večer ticho…Ráno o pol štvrtej, dom sa skoro dvihol, vyletel most do povetria. To hlavné mostné teleso. A na to už buch…my sme boli v pivnici a hore už buch, buch. “Odkryvaj, chazaj, odkryvaj, kde German, kde German?!” Tak sme vybehli, vybehli sme von a prvé čo bolo, kde German. No neni, Germani večer odišli. A neviem čo, neviem čo otcovi hovorí a motali sa okolo studne. A na to, na to ten jeden dôstojník hovorí. “Kde je studňa…tu je. Kde je voda…tu je.” A na to sa motali okolo studne a ten Rus hovorí voľačo medzi sebou. My sme tam mali…na dvore ležali dlhé reťaze čo sme kozy pásli. Ten Rus zdrapil tú reťaz, omotali okolo studne a napísali tam veľkými písmenami. Ja som vtedy kupodivu si predstavte, mali sme vtedy ruštinu na Palisádoch…aj angličtinu a ten Rus tam mal napísané voda otrovlena.”