„Za povstania nám zobrali všetko. Dve nákladné autá, osobné auto, do potrieb povstania. Armáda to prevzala, jej to bolo odvedené. Bol potom jeden povstalec, ktorý chodil počas celého povstania na našom osobnom aute. A všetky mechanizmy, čo boli, sa dostali mimo a ešte aj kone nám zobrali. Boli asi dva alebo tri odvody na kone v Slovenskej Ľupči, tak pri každom jedného koňa zobrali. De facto z firmy nezostalo hmotne nič, žiaden materiál a mechanizmy, všetko nám zobrali."
„A čo sa výcviku týka, my, keď sme narukovali, tak sme aj vo vojenskej knižke mali napísané, že ,absolvoval výcvik jednotlivca bez zbrane´. My sme boli najhoršia politická klasifikácia, čiže E. Tak takto som sa dostal na vojnu a tam nás v Hviezdove vycvičili bez zbrane. A potom nás rozposlali na stavby. Začínal som v Terezíne, tam sa robili vojenské sklady. Odtiaľ som sa potom dostal do Postoloprd v Čechách, kde boli dva prápory z Hviezdova. My sme boli jedna rota a bola tam ešte druhá rota PTP. Pracovalo sa na vojenskom letisku Žatec."
„Ja vám poviem taký prípad. K nám do PTP sa dostal chlapec, ktorý sa prihlásil do poddôstojníckej školy, aj ho zobrali, aj študoval. A dozvedeli sa, že mal v Amerike príbuzných, tak normálne ho vyhodili zo školy a preradili k nám do PTP. Len zato, že mal voľajakého strýka tam. Takže to bola bežná prax vtedy."
František Fábry sa narodil 25. 10. 1930 v Banskej Bystrici. Jeho otec bol významným regionálnym stavebným inžinierom. Neskôr sa rodina aj podnik presunuli do Slovenskej Ľupče. Väčšina majetku rodinnej firmy bola počas povstania zrekvirovaná a v r. 1948 bol podnik znárodnený. František Fábry študoval na vysokej stavebnej škole v Bratislave, čo mu bolo umožnené až po úmrtí jeho otca v r. 1950. V roku 1951 bol povolaný na vojenčinu a zaradený do oddielov PTP. Po odslúžení 26 mesiacov prepustený do civilu. Vrátil sa na vysokú školu, kde si v roku 1959 dokončil inžinierske vzdelanie. Do dôchodku v r. 1990 pracoval v stavebnom priemysle ako projektant.
Hrdinové 20. století odcházejí. Nesmíme zapomenout. Dokumentujeme a vyprávíme jejich příběhy. Záleží vám na odkazu minulých generací, na občanských postojích, demokracii a vzdělávání? Pomozte nám!
