Ján Debnár

* 1934

  • „Deň oslobodenia bol úžasný. Išiel som od husičiek, ktoré sa kúpali v Jamníčku, hore ulicou Špankovie. Zrazu počujem zvoniť zvony a nielen u nás, ale aj v susedných obciach. V Petre, vo Vavrišove, v Pribyline. Celá dolina sa ozývala zvonmi. ,Čo sa robí?´ ,Koniec vojny, poď osláviť.´ Ako 10-ročný chlapec som sa zúčastnil pohostenia pred konzumom. V obci rozdávali dospelým po štamperlíku a nám dali prvýkrát po dlhom čase také malé čokoládky. To je taká detská spomienka.“

  • „Neskôr, keď sa blížilo oslobodenie, všimli sme si, že dali pri potoku povel, aby si zložili čiapky a kabáty a zostali len v nohaviciah. To bol signál, kedy sme sa zľakli, keď ich takých polonahých postavili do nákladných krytých vozov značky Anomaut. To už bolo nedobré, pretože tie výfukové plyny, ktoré boli namierené do kapoty, ich zabili a ich mŕtvych potom vyhádzali v Liptovskom Hrádku v hájiku, ktorý bol ich dočasným odpočinkom. Neskôr ich exhumovalil a dali pochovať vo Zvolene na vojenskom cintoríne.“

  • Celé nahrávky
  • 1

    Revúčka, 22.04.2023

    (audio)
    délka: 01:30:45
    nahrávka pořízena v rámci projektu Príbehy 20. storočia
Celé nahrávky jsou k dispozici pouze pro přihlášené uživatele.

Urob dobre človeku a on sa ti odvďačí

Manželka pána Debnára
Manželka pána Debnára
zdroj: archív pamätníka

Ján Debnár sa narodil 7. júla 1934 v obci Jamník na Liptove. Študoval na textilnej škole v Ružomberku. Ako dieťa bol počas 2. svetovej vojny svedkom viacerých dramatických udalostí. Videl, ako boli židia pri potoku Jamníček naložení do nákladných automobilov a usmrtení výfukovým plynom. Spomína sa na dobýjanie Liptovského Mikuláša nemeckými vojakmi aj na oslobodenie Jamníka a okolitých obcí. Počas povinnej vojenskej služby strážil hranice pri obci Cetvina. Po vojne sa zamestnal v textilnom závode v Revúcej, kde žije dodnes. Zriadil tu stavebné bytové družstvo a pomáhal zabezpečiť výstavbu Domu kultúry v Revúcej. Po páde totalitného režimu bol aktívny v komunálnej politike a bol viceprimátorom Revúcej. V súčasnosti sa venuje recitovaniu, svojej najväčšej záľube od školských čias.