Ján Boďa

„A na druhý deň už bol veľký frmol. Ohlásilo sa, že sa ide na cvičenie, veľké, na Libavu. Tak si hovorím, dobre, hovorte si čo, chcete, nám sa zdá, že to tak asi nie je. V to ráno nám vzali rádiá, tie malé tranzistoráky, a zakázali písať domov. No, tak to asi nebude taká hocijaká Libava. Samozrejme, ja som domov napísal, a vtedy to už presiaklo, že tá Libava je len názov, ale ideme do Poľska.“

„Odznelo aj to, hlásil to veliteľ práporu, že veliteľ pluku šiel do tábora pre ostrú dokumentáciu, no a potom bol povel nastúpiť do BVP-čka, vyštartovali sme z toho poľa, zaradili sa do kolóny a bola križovatka vľavo na Hradec Králové a vpravo na Wroclaw. Samozrejme, že vodičovi a veliteľovi BVP trčali hlavy von v pochodovej polohe a nad rojom sa dal odklopiť strop, volalo sa to nebesá, a to bolo za jazdy zakázané otvárať. No ničmenej, celá kolóna nebesá otvorené a všetci pozerali, zabáčame vpravo, alebo vľavo? No a zabočili sme našťastie vľavo, vrátili sme sa do posádky.“