Za socializmu podporovala neoficiálnu umeleckú scénu, po revolúcii viedla Slovenskú národnú galériu
Zuzana Bartošová sa narodila 30. októbra 1946 v Bratislave do rodiny bankára a demokrata ako najmladšia z troch súrodencov. V rokoch 1964 – 1969 študovala dejiny umenia na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Počas vysokej školy zažila vpád vojsk Varšavskej zmluvy a následný vplyv normalizovaného socialistického režimu v školstve aj v umení. Pracovala v Slovenskej národnej galérii ako kustódka zbierky sochárstva 20. storočia a súčasne sa aktívne zapájala do fungovania neoficiálnej umeleckej scény. Počas života sa dvakrát vydala, druhým manželom bol Ladislav Snopko, muž Nežnej revolúcie v Bratislave a ponovembrový minister kultúry. V roku 1990 sa v riadnom konkurze stala riaditeľkou Slovenskej národnej galérie na funkčné obdobie štyroch rokov. Po dvoch rokoch vo funkcii ju odvolal priamo Vladimír Mečiar počas televízneho prejavu. Odvtedy pracovala v školstve, na SAV a od roku 2005 vedie Nadáciu súčasného slovenského výtvarného umenia v Bratislave.