David Sivor

* 1934

  • „Keď začala po vojne emigrácia do Izraela, moji rodičia chceli prísť, ale babka bola už veľmi stará a nechceli ju tam nechať. Preto nemohli prísť začiatkom roku 1949 a potom sa zavreli hranice a už vycestovať nemohli. Ja som odišiel so skupinou 44 mladých z bratislavskej stanice 14. februára 1949. Išli sme do Viedne, kde sme prespali jednu noc v tábore židovskej komunity a potom vlakom do Janova, kde sme tiež prespali. A z Janova takou malou loďkou do Izraela. Tá loď patrila do anglickej vojenskej flotile a volala sa Medex, bolo nás tam 250 mladých. Rodičia sa báli, že nebudem mať čo jesť, a zabalili mi husacinu. Zavesil som si ju na špagátik. Bola to strašná cesta, všetci vracali a ja som zajedal husacinu. Keď sme prišli do Haify 23. februára, tak si len pamätám, že sme všetci spievali hore na lodi hymnu Izraela Hatikva a boli sme veľmi rozrušení.“

  • „Bola doba, keď sme sa už báli. V štyridsiatom prvom roku začali deportácie a v štyridsiatom druhom som bol v Liptovskom Mikuláši s mamou, keď náš dobrý priateľ, policajný prokurátor v Bratislave, ktorý býval vedľa nás na Škovránkovej ulici, tam sme mali byt, tak on oznámil mame telefonicky, aby sme zmizli, pretože sme na listine a zajtra nás vezmú. V ten deň sme opustili Mikuláš a vrátili sme sa do Bratislavy. Škoda bola, že môj strýko a sesternica nechceli opustiť hotel, zostali tam, vzali ich, deportovali do Sobiboru a po vojne sa nevrátili.“

  • „Keď som mal 10. narodeniny v júli 1944, vtedy sme sa už skrývali, ale rodičia mi kúpili švajčiarske hodinky Doxa. Tieto! To sú hodinky, ktoré som dostal. Idú dodnes. V deň, keď moja maminka šla do práce s falošnými papiermi, mala svoje hodinky pokazené. Tak som jej povedal, zober si moje hodinky. Tak ona si ich vzala do nemocnice a už nevrátila. Išla odtiaľ rovno - Patrónka a Terezín, s mojimi hodinkami. Po vojne 8. mája 1945 bol Terezín oslobodený. Ona sa vrátila okolo 20. mája, a tak mi vrátila tie hodinky. Takže tieto hodinky prešli veľmi dlhú a zaujímavú cestu. Je to pre mňa dôležitá pamiatka.“

  • Celé nahrávky
  • 1

    Tel Aviv, 15.11.2015

    (audio)
    délka: 01:56:26
    nahrávka pořízena v rámci projektu Príbehy 20. storočia
Celé nahrávky jsou k dispozici pouze pro přihlášené uživatele.

Communism seemed the same as Nazism, during which we suffered greatly

David Sivor v roku 1949
David Sivor v roku 1949
zdroj: David Sivor

David Sivor was born on July 28, 1934 in Bratislava into a Jewish family. His grandfather owned a hardware store with a workshop in Bratislava, where also David´s father worked. A family from his mother´s side owned the hotel Kriváň in former Liptovský Svätý Mikuláš. In 1941 they lost their whole property as well as their flat in Bratislava, which was seized by an aryaniser. They moved to a rented accommodation in Koliba to some Byelorussian. However, as time passed, this place stopped to be safe and in the end, David´s mother, grandmother and uncle were deported to concentration camp in Theresienstadt. Other family members ended up in camps Sobibor and Auschwitz. David and his father waited to see the end of the war in a Bratislava hideout, and luckily the family from Theresienstadt camp survived and returned home. In 1949 David Sivor left to Israel with a group of other Jewish girls and boys with the intention of working in kibbutz. His parents and his brother managed to arrive in Israel yet in 1964. Besides his job, David Sivor focused on sports and in 1976 he began working as a professional swimming coach in Jerusalem.