O domov sme prišli na dlhé roky
Daniela Žemlová sa narodila 23. júla 1945 ako druhé v dieťa v rodine právnika Dr. Mateja Vaníčka. Vyrastala v Bratislave, až kým ich 28. februára 1952 v rámci Akcie B nevysťahovali. Mali byť presídlení do Turčeka, no nakoniec skončili v Nových Sadoch. Tam Daniela začala študovať na základnej škole. V roku 1954, po smrti Stalina a Gotwalda, sa rodina mohla vrátiť do Bratislavy. Nie však do svojho domu. Daniela zmaturovala na gymnáziu Vazovova v roku 1962. Pokračovala v štúdiu biológie na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave. Staršia sestra išla v roku 1968 študovať do Mníchova. V roku 1972 jej povolenie zrušili. Vydala sa tam, aby mohla dostať vysťahovalecký pas. Do Československa sa už nevrátila. Ostala žiť v Nemecku. V roku 1967 Daniela ukončila štúdium a nastúpila na internú ašpiráciu na Akadémii vied. V roku 1969 sa im podarilo získať späť rodičovský dom. Daniela sa vydala v roku 1973 za svojho kolegu. O rok na to sa im narodila dcéra Jana a o dvadsať mesiacov neskôr syn Boris. V roku 1989 dostala pozvanie na stáž do USA - Missoury. Keď sa vrátila, prišla už do slobodnej krajiny. Komunistický režim padol počas jej pobytu. Po rozdelení republiky opustila vedecké prostredie. Chvíľu vypomáhala na Pedagogickej fakulte UK a potom pracovala dva roky na MK SR. V roku 1994 sa prihlásila na konkurz na zahraničného tajomníka generálneho biskupa evanjelického vyznania. Tam pracovala dvanásť rokov. Dnes je na dôchodku.