Po mesiaci preškoľovania nám povedali: Pôjdete domov už nie ako rehoľníci, ale ako civilní občania – súdruhovia
Stáhnout obrázek
Ján Tocký sa narodil 30. decembra 1930 v Žiline, ako najmladší zo siedmich detí. Ľudovú školu aj gymnázium navštevoval v Žiline. V roku 1948 sa rozhodol vstúpiť do rehoľnej spoločnosti Saleziáni Don Bosca. V rámci likvidačného zásahu komunistickej štátnej moci voči mužským reholiam v apríli 1950, bol Ján Tocký internovaný v kláštore v Podolínci. Keďže bol ešte mladý, po niekoľkých týždňoch bol z Podolínca premiestnený do preškoľovacieho kláštora v Kostolnej pri Trenčíne. Približne po mesiaci preškoľovania v Kostolnej bol, spolu s inými mladými rehoľníkmi, premiestnený na výstavbu tzv. priehrady mládeže pri Nosiciach (okres Púchov). Po prepustení a krátkom pobyte doma bol povolaný na základnú vojenskú službu, ktorú vykonával v útvaroch Pomocných technických práporov v Plzni. Po necelých štyroch mesiacoch bol v decembri 1950 z PTP prepustený a vrátil sa domov, kde pokračoval v štúdiu na gymnáziu v Žiline. V roku 1951 sa Štátnej bezpečnosti podarilo na základe kompromitujúceho materiálu získať Jána Tockého pre spoluprácu so štáto-bezpečnostnými orgánmi. (Kompromitujúcim materiálom bola skutočnosť, že Ján Tocký niekoľko dní ukrýval svojho kamaráta Antona Semeša ktorý dezertoval zo základnej vojenskej služby a pokúšal sa ujsť do Rakúska. Tocký sa so Semešom spoznal počas práce na Priehrade mládeže.) Pre Jánovu neochotu spolupracovať mu však po necelom roku príslušníci ŠtB pohrozili zatknutím. Táto skutočnosť, spolu s túžbou po ďalšom štúdiu teológie, spôsobila, že sa rozhodol z Československa utiecť. Možnosť úteku za hranice mu práve v tomto období ponúkol salezián Ernest Macák. Útek sa uskutočnil koncom apríla 1952, pričom v skupine, ktorá utekala bolo až 32 ľudí. Aj napriek viacerým komplikáciám počas prechodu sa všetkým podarilo utiecť do Rakúska. Štátnu hranicu prekročili v blízkosti obce Moravský Svätý Ján. Po niekoľkých týždňoch strávených vo Viedni, v Linzi a v utečeneckom tábore Wels v Rakúsku sa spolu s ďalšími mladými spolubratmi dostali do saleziánskeho strediska Valdocco v Turíne, kam prichádzali takmer všetci saleziáni utekajúci z Československa. Po štúdiu a dvojročnom pôsobení v Turíne zložil v roku 1955 Ján Tocký večné sľuby v saleziánskej reholi. Následne odišiel do Veľkej Británie, kde v stredisku Melchet Court ďalej študoval. V roku 1958 ho rehoľní predstavení poslali do saleziánskeho strediska v Ramegnies-Chin pri Tournai v Belgicku. Tu pôsobil až do roku 1981, kedy začal pracovať ako ekonóm v Slovenskom ústave sv. Cyrila a Metoda v Ríme. V roku 1992 sa vrátil na Slovensko a začal pôsobiť v saleziánskom stredisku v Žiline, kde žije dodnes.
