"Život v Amerike, tých prvých desať rokov bolo veľmi krutých. My sme boli v Dimitrovke zvyknutí na také lážo-plážo, že keď bol nejaký futbal, tak sme si priniesli televízor, lebo tam tá robota nebola až taká dôležitá. No a v Amerike bolo tempo tak vyšpičkované, že človek sa musel za tých 8 hodín naháňať, aby to spravil. Bolo tam veľmi vysoké pracovné tempo a veľmi ťažko sa na to zvykalo. Druhá vec je, že ja som ovládal tie elektrikárske znalosti a teóriu. Problém bo v tom, že oni majú celkom odlišný metrický systém. Všetky tie normy sú tam celkom iné. No a potom som desať rokov pracoval pre jednotlivé firmy, ale keď bola nejaká zákazka, tak ma prijali, ale akonáhle zákazka skončila, tak som bol bez práce."
"No a to detstvo bolo teda kruté. V 53. roku sme začali stavať dom. Prvé čo bolo, že otec dostal tých desať hektárov, ktoré tam mal. Zasial pšenicu, kukuricu a bohviečo a akoto zasial v tom roku, musel všetku zem odovzdať, lebo inak by nemohol učiť. Ani on ani moja mama by nemohli učiť ako učitelia a nemali by z čoho žiť. Takže nielen, že musel všetku zem odovzdať do kolchozu, ale ešte musel aj ostaných dedinčanov presviedčať, aby vstúpili do JRD."
"Voľakedy bolo Československo 160 km od Tašule na východ. To znamená, že Užhorod, Mukačevo, Berehovo - všetko patrilo pod Československo. V 45. roku prišiel Stalin a rozdelil rodinu na polovicu. Polovica ostala v Tašuli a polovica bola v Užhorode. A ďalšia polovica bola v Amerike. Tí čo tam ostali spred vojny, už pomreli, už len tri tety boli v Amerike. Rodičia nemali problém s vládou ako taký, problém bol v tom, že boli inteligencia. A dávali ich do týchto, akoby som povedal - "hellholes." V 50. roku ich presťahovali do Staškov-Polgrúň, na Kysuce. Tiež taký zapadákov; jeden dom tam, jeden dom tu."
Alexander Stavrovsky sa narodil 25. februára 1944 v Humennom. Jeho rodičia boli učiteľmi, otec bol vysoko kvalifikovaný odborník na prácu s hluchými deťmi. Za vojny rodičia učili v malej rusínskej dedinke Nechválova Polianka. V roku 1950 boli rodičia z kádrových dôvodov nútený odísť učiť na Kysuce. V roku 1953 sa aj s Alexandrom vrátili na východ Slovenska. Pozemok pripadol JRD, otec bol prinútený vstúpiť do strany. Alexander v roku 1961 dokončil strednú školu a odišiel študovať elektrotechniku do Bratislavy. Tu sa zoznámil s manželkou Juditou, spoločne s ktorou sa po vstupe vojsk Varšavskej zmluvy v roku 1968 rozhodli ilegálne opustiť ČSSR. Bol im poskytnutý azyl v americkom Colorade. V roku 1980 získali americké štátne občianstvo.
Hrdinové 20. století odcházejí. Nesmíme zapomenout. Dokumentujeme a vyprávíme jejich příběhy. Záleží vám na odkazu minulých generací, na občanských postojích, demokracii a vzdělávání? Pomozte nám!
