Veľmi si prajem, aby boli dobro, slušnosť, pokoj a mier medzi ľuďmi
Eva Šothová sa narodila 4. marca 1961 v Prešove v rodine Jozefa Ivaniska (1935) a Ireny Ivaniskovej, rod. Zajkotnej (1940). Dedko z maminej strany bol starostom v obci Valkovce v okrese Svidník, babka Mária bola v domácnosti. Starý otec Michal z otcovej strany bol obuvníkom v dedinke Lascov v okrese Bardejov. Stará mama Mária sa starala o domácnosť. Obe rodiny žili najmä z toho, čo si sami dochovali a dopestovali a viedli aktívny spoločenský a náboženský život. Druhá svetová vojna sa priamo nedotkla ani jednej z rodín. Počas kolektivizácie prišli o svoje pozemky, lesy aj hospodárske zvieratá, ktoré museli odovzdať družstvu. Babička potom pracovala v Poľnohospodárskom družstve Lascov až do svojho dôchodku. Obaja rodičia po skončení školy pracovali v spotrebnom družstve Jednota, kde sa zoznámili, a v roku 1960 zosobášili. Eva začala základnú školu navštevovať v roku 1967, pokračovala na gymnáziu a po maturite sa prihlásila na filozofickú fakultu v Prešove. Vyštudovala učiteľstvo v odbore dejepis a ruština a nastúpila na miesto učiteľky v Bardejove. Po dvoch rokoch odišla do Prahy za manželom Jánom, ktorý pracoval na Federálnom ministerstve zahraničných vecí. V rokoch 1986 – 1989 učila na dvoch pražských základných školách. V lete v roku 1989 sa ako manželka 1. tajomníka na veľvyslanectve ČSSR dostala na ambasádu do Bukurešti, kde v decembri 1989 zažila rumunskú revolúciu. V rokoch 1991 – 1993 tu bola riaditeľkou Základnej školy pri Československej ambasáde a v jednotriedke učila slovenské a české deti od prvého do piateho ročníka. Rozdelenie Československa a s ním spojené rozdelenie veľvyslanectva zažila ešte v Rumunsku. V lete 1993 sa s rodinou vrátili na Slovensko. Po dvoch rokoch strávených v Bratislave sa Evin manžel v roku 1995 stal zástupcom veľvyslanca v Paríži a rodina odišla do Francúzska. V roku 2002 sa opäť vrátili do Rumunska a na tejto misii zotrvali do roku 2007. Od návratu na Slovensko sa Eva venovala pedagogickej činnosti.