Ján Slovenčák

„Praktiky vo väzení boli drsné, bachari boli krutí k politickým väzňom. Vrahovia sa mali lepšie ako obyčajný človek, ktorý nič nespravil. Boli tam prípady ľudí, ktorí len v krčme rozprávali, že chcú ísť preč, a pozatvárali ich. Tí ľudia pritom ani neboli pri hraniciach. Niektorí bachari robili vyslovene zle len preto, že sme boli politickí väzni. A my sme pritom s politikou nemali nič spoločné. Dali nám krycí názov: Hlava 1 – oponenti štátu. Oficiálne v Československu nikdy neboli politickí väzni, všetci predstavitelia popierali takú skutočnosť, že boli nejakí politickí väzni. Pamätám si mená len dvoch spoluväzňov: Jurenka a Jožko Nedeľka. Jožka Nedeľku z Piešťan by som strašne chcel stretnúť, duševne mi pomohol. Dobrý človek, veľmi seriózny pán. Mal som vo väzení čierne myšlienky, ale on ma od toho odrádzal, že len na to čakajú komunisti, aby si sa obesil. Čím budeš odolnejší, tým to bude pre komunistov ťažšie. A tak sa aj stalo.“

„V Nemecku som bol s jedným Bulharom, ktorý presne v tom mieste prešiel, ako aj ja som plánoval. Čiže som si myslel, že sa mi to podarí. Hovoril, že za také 2-3 minúty bol na druhej strane. Bolo to medzi Devínom a Devínskou Novou Vsou. Kedysi tie strážne veže boli za drôtami, drôty boli po ľavej strane, keď ste išli na Devín. Robilo sa to tak, že ste pristavili auto, preskočili ste na plachtu a z plachty zoskočili za hranicu. Aj ja som tak chcel prejsť. Najprv som podliezol drôty, už som bol vo vode, keď sa na mňa vyrútil čln."