Edita Rusnáková

R: No tak to prišli rédovci (pozn. Rómovia z osady v obci Rejdová), napriek tomu, že všetci Rómovia z Ochtinej napísali papier, že ich nechcú do Ochtinej, bo to bola taká rodina bytkárska. Ale vtedajší súdruh predseda s nimi pil, podplatili ho a tak sa dostali do Ochtinej. A: Asi koľko si mala rokov vtedy? R: Asi 10.... nie, nie, nie, už som mala asi 15, keď prišli, som sa pomýlila. ....Najprv prišli tí z osady do dediny a potom prišli. ..... ešte ani teraz sa s nimi nechcú nejako spolčovať miestni Rómovia z Ochtinej. Stále žijú takpovediac na periférii dediny.

A: Skús to porovnať, že ak oni žili, tvoji rodičia a že ty ako si žila v tej osade. R: Tak ja som žila s tými cigánskymi deťmi, v tej osade. Sme boli tak odrezaní od sveta, nezaujímali sme sa vôbec, že čo a ako je v dedine. Že čo sa deje v dedine, len sme sa zaujímali o to, že čo sa deje v cigánskej osade. No a oni zasa nebývali v cigánskej osade, moja mama aj s mojimi sestrami. V Rochovciach nebola vtedy cigánska osada, ta oni žili medzi bielymi.

Na druhý stupeň som išla do Slavošoviec, kde som ostala úplne šokovaná z učiteľov lebo robili veľké výnimky, Rómov nechceli vôbec. Dávali nám zlé známky.... raz som mala prečítať článok na literatúre, prečítali sme ho dvaja – jeden chlapec, biely a ja. Ja som skoro až recitovala a on ledva, že slabikoval. Ja som dostala jedna mínus a on dostal jednotku. Toto si budem pamätať na celý život...