Ľudovit Petík

* 1952

  • Pradedo žil v Sabinove, a to ho poznajú starí sabinovčania, a on vozil barónku Sabinu na koči. A zároveň aj hral. Mal svoju kapelu, a keď boli nejaké bankety, tak tam hral. Bol dobrý huslista. Dedo bol ešte lepší huslista a od neho bol môj otec ešte lepší huslista. Mal talent. Otec bol výnimočný huslista. Ako 15 ročný chlapec, chodil do Prešova na Cemjatu – tam sa stretávala prešovská smotánka. Už vtedy vedeli o ňom, že je dobrý huslista, a muzikanti z Prešova a z Chmiňan, tí najlepší z najlepších muzikantov... a medzi nimi ako 15 ročný chlapec bol môj otec. Lebo poznali ho, vedeli že je dobrý tak on tam chodil hrať.

  • Môj dedo po maminej strane, bol široko-ďaleko najlepší cimbalista. 12 rokov chodil do školy. Vedel po maďarsky. Neviem odkiaľ pochádzal. Boli z rodiny, kde boli dobrí muzikanti. Mladší brat bol huslista a dedo bol cimbalista. Do Lipan sa vydala jedna Maďarka. Za nejakého panovníka, ktorý žil v Lipanoch. A ona rozprávala len po maďarsky. V Maďarsku hrala na cimbal a tu hľadali pre ňu učiteľa. A najbližšie bol dedo. Takže Jozef Dužda vie po maďarsky, ovládal list, lebo on učil v Sabinove, aj jeho brat učil v Sabinove v tej dobe. Dedo mal starý rozbitý cimbal a keď prišla ta grófka k nemu – lebo občas aj tam musela prísť – a videla ten cimbal v akom stave ho má, tak zorganizovala rodičov. Povedala im: Je tu dobrý cimbalista-muzikant, ktorý ma učí a potrebovala by som ešte jeden cimbal. A tak potom z Maďarska doviezli dva cimbaly. Jeden nový pre ňu a jeden pre deda.

  • Keď som bol na internáte, tam bol jeden Róm z Grécka. Bol s nami ubytovaný. Bol vyslaný, aby ho zaučili na tie stroje ako sa majú opravovať. A zhodou okolností spal so mnou na izbe. On nevedel, že ja som Róm a ja som nevedel, že on je Róm. A keď sme trochu vypili, zobral gitaru a začal spievať. A zamiešal do toho rómčinu. Začal jednu pesničku po rómsky spievať. Ja som mu povedal: Ty si Róm? Po našom: Tu sol Róm? A on, že hej. A ty? Ja som tiež Róm. Pozrel sa na mňa, ja na neho.... On bol z toho šokovaný. Ja nie, mňa to neprekvapilo.

  • V čase Druhej svetovej vojny, nielen na Petič chodili robiť, ale aj na Branisko. Toto treba povedať. Veď moja babka a moje sestrenice a bratranci, ktorí v tom čase boli 10 roční chlapci, museli chodiť na Branisko kamene nosiť. A robili tam cestu. Nielen na Petiču robili Rómovia, z Hanušoviec, Bystrého atď., ale tuto zo Sabinova, z Chmiňan, z Ražňan, z Veľkého Šariša... to ich vozili a robili Branisko.

  • Celé nahrávky
  • 1

    Prešov, 11.05.2017

    ()
    délka: 
Celé nahrávky jsou k dispozici pouze pro přihlášené uživatele.

Som Róm, ale narodil som sa na Slovensku. Vyučil som sa a robil 45 rokov pre túto spoločnosť. Chcel by som aby aj moje deti toto mohli povedať.

Petik Ľudovit - vojak zakladnej služby 02.jpg (historic)
Ľudovit Petík
zdroj: Dobové foto. archív Ľudovíta Petíka; aktuálne foto: foto Alexander Mušinka

Ľudovít Petík sa narodil  v roku 1952 v obci Ražňany (okr. Sabinov), v rodine vynikajúceho hudobníka a murára. Jeho  otec pochádzal zo známej hudobníckej rodiny, rodokmeň ktorej smeruje do obce Chmiňany. Otec už od 15 rokov hral na husle v rómskych kapelách v Prešovských a Sabinovských kaviarňach, báloch, svadbách, a pod. Pán Petík mal 10 súrodencov (najstaršia sestra však zomrela ešte ako malé dieťa pre jeho narodením). V obci začal navštevovať aj prvý stupeň miestnej základnej školy, v ktorej pokračoval na druhom stupni v meste Sabinov. Po jej ukončení nastúpil ako učeň do učilišťa firmy LIAZ v Jablonci nad Nisou, avšak v roku 1968 po okupácii sa vrátil späť na východné Slovensko. Tu v Prešove dokončil učňovské vzdelanie na učilišti podniku ZVL Prešov. Po vyučení sa oženil s manželkou Jolanou (rod. Holubovou), s ktorou  spoločne vychovali 5 detí. Ako bolo v tom čase zvykom, po absolvovaní strednej školy pán Petík narukoval na základnú vojenskú službu. Po návrate z vojenčiny nastúpil do ZVL Prešov ako vodič nákladnej dopravy a pracoval tam až do roku 1988. V tomto roku prestúpil do Dopravného podniku v Prešove ako vodič autobusov MHD. Na tejto pozícii pracoval až do dôchodku v roku 2014. Ľudoví Petík je aktívny v rómskom spoločenskom a politickom živote Prešova. Po revolúcii 1989 bol jedným zo zakladateľov Demokratického Zväzu Rómov, stal sa členom poriadkovej komisie pri mestskom zastupiteľstve v Prešove, kandidoval za poslanca mestského zastupiteľstva a pod. Pravidelne sa zúčastňuje rómskeho kultúrneho života, besied a diskusií. Jeho deti a vnuci majú ukončene stredoškolské odborné vzdelanie, avšak väčšina z nich okrem toho získala hudobné vzdelanie a pokračuje v  rodinnej hudobníckej tradícii.