Štefan Lazorišák

„Po 40 rokoch od prebratia moci komunistami v roku 1948, to bola obrovská udalosť. To bol historický moment, ktorý sa odohráva len raz za život. Naša generácia to už nikdy nezažije. To bol úplný festival slobody. Tam boli neuveriteľné situácie, to bolo také uvoľnenie... Aj teraz, čo sú manifestácie, taký obrovský emotívny náboj nikdy nebudú mať. Po 40 rokoch prvýkrát ste sa slobodne nadýchnuť a nahlas hovoriť, čo vás ťažilo na srdci. V priebehu niekoľkých týždňov mesiacov. To bola neskutočná eufória. Ľudia nemali strach, každému to už bolo jedno. Vôbec sme neuvažovali, či voči nám vykročia ľudové milície, či nás zatknú. Robili sme aj výjazdy, rôzne konfrontačné stretnutia s niektorými kovanými komunistami, ale oni si už sami uvedomovali, že strácali moc a že odchádzajú do minulosti. Oni sa už len potom začali infiltrovať do rôznych politických strán. Začalo sa politikárčiť od nového roka 1990. Ale to je už iná kapitola dejín."

„V 1974 alebo 75, keď asi svojich dvoch synov, ktorých mal, dostal do československej armády. Prišiel za mnou na základnú deväťročnú školu, kde sa predstavil ako školský inšpektor. Ja som ani nevedel, že je to môj otec. On sa len v triede predstavil, že je školský inšpektor a že by sa chcel zhovárať s Štefanom Lazorišákom, že si ho všimol, ako šikovného mladého žiaka. Bol som vyvolaný k riaditeľovi do jeho pracovne. Taký 55- alebo až 60-ročný pán mi podal ruku, že som veľmi inteligentný, zaujímavý. Či by som nechcel vstúpiť do československej armády ako mladý kadet na vojenské prípravky. Ja som povedal, že si to ešte rozmyslím, pretože by som chcel ísť na vysokú školu. Potom mi podal ruku, meno mi nepovedal a odišiel. Mame som povedal doslovne, že taký čudný ujo za mnou bol, mal som 14 rokov. Mama sa ma opýtala, ako vyzeral. Povedal som že taký silnejší, mal začesané tmavé vlasy, dokonca mi dal hodinky, taký starší. Mama mi ukázala fotografiu a opýtala sa, či to bol on. Súhlasil som, mama mi oznámila, že to bol môj otec. Mal som skoro 15 rokov a prvýkrát v živote som úplne náhodou stretol cudzieho chlapa, o ktorom som nevedel, že je to môj biologický otec, a už vtedy ma chcel dostať do komunistickej strany a do československej armády."