„A v tú chvíľu, chlapi, všetci ideme! Ozbrojuje sa na Novej Bani a všetci, dokonca aj pätnásťročný Mišo Kováč-Adamov, hybaj cez hory, prišli sme do kasární do Novej Bane a dávali sa zbrane. ,Ty nemáš osemnásť rokov!´ ,Už budem mať!´ ,Strieľal si ty niekedy?´,Strieľal!´ Samozrejme, strieľal som u horára vzduchovkou… ,Klameš, že si strieľal, klameš, že máš osemnásť rokov, hybaj domov!´ Tak aj takýto zážitok mám..."
„A odrazu (starý otec) počuje hovoriť americky. To on hovoril americky-anglicky. A pýta sa toho (učiteľa): ,Koho to vedieš?´ ,Letec k nám padol.´ ,A vieš anglicky?´ ,Nie, ja sa lámem nemecky.´ Aj on dačo lámal. Začal sa rozprávať s ním anglicky. ,A kde idú?´ ,No idú tam, nemohli by ste ísť s ním?´ Zahrešil: ,Son of a Bitch! Miško, povedz doma, kde som!´ vyskočil, preskočil starý chlap, 60-ročný, mne sa zdalo, že je strašne starý, preskočil plot a týždne ho nebolo. A doviedol normálne toho letca..."
„Vypočul som si všetky tie jeho vulgarizmy, neschopnosť rozhodnúť - rozhodol tak, o chvíľu ináč. Ja hovorím aj ministrovi: ,Však je to blázon!´ On ho najprv bránil, lebo však bol vtedy ešte VPN. No až potom, keď sa to rozpadlo, hovorí: ,Ty si mal pravdu, Mišo!´ Tak som povedal svojej žene: ,Ja idem domov, ja tu nebudem, to ide do katastrofy, s bláznom spolupracovať?´ A Eňa (manželka) mi hovorí: ,Mišo, nerob to, povedia, že si neschopný, to si narobíš na konci života?´"
„Keď Masaryk prišiel do Topoľčianok, on pravidelne chodil na koni po celom okolí, no a odrazu stretol Libora Borkoviča: ,Libor, čo tu robíš?´ On: ,Ja tu bývam.´ Tak pravidelne chodil na návštevy ku nám do rodiny, vozil ma na koni, zamestnal mamičku, chodil som do Topoľčianok a zachovala sa aj fotografia ako Masaryk - TGM, KČ – Karel Čapek a malý Miško sa rozprávajú."
Mišo Kováč-Adamov, občianskym menom Michal Kováč, kultúrny a literárny historik, teatrológ, dramatik, sa narodil 24. mája 1930 v Zlatých Moravciach. V rokoch 1946 – 1951 študoval na gymnáziu v Zlatých Moravciach. V r. 1951 – 1956 absolvoval odbor slovenčina a literárna veda, 1961 – 1962 knihovníctvo na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, 1969 – 70 muzeológiu na Filozofickej fakulte Univerzity J. E. Purkyňu v Brne. V rokoch 1956 – 1990 pôsobil v Matici slovenskej v Martine, najskôr ako pracovník bibliografického oddelenia, 1966 – 1971 ako riaditeľ Pamätníka slovenskej literatúry, 1971 – 1990 bol pracovníkom Literárneho múzea. V rokoch 1961 – 1963 pracoval ako tajomník prípravného výboru osláv storočnice Matice slovenskej. Súčasne v rokoch 1971 – 1999 prednášal literárnu muzeológiu na univerzite v Brne. Po Nežnej revolúcii bol v rokoch 1990 – 1992 námestníkom ministra kultúry Slovenskej republiky v Bratislave, v rokoch 1993 – 1994 pôsobil ako správca Matice slovenskej v Martine, od 1993 prednášal aj kultúrnu históriu a staroslovienčinu v teologickom inštitúte v Badíne. Od 1995 bol na dôchodku, žil a tvoril v Martine. Michal Kováč-Adamov zomrel 21. mája 2023.
Hrdinové 20. století odcházejí. Nesmíme zapomenout. Dokumentujeme a vyprávíme jejich příběhy. Záleží vám na odkazu minulých generací, na občanských postojích, demokracii a vzdělávání? Pomozte nám!
