profesor Dr. Benjamin Kedar
* 1938
Mnichovská dohoda,
První vídeňská arbitráž - maďarský zábor Podkarpatské Rusi a jižního Slovenska,
Křišťálová noc,
„Anschluss" Rakouska,
Vznik Slovenského státu,
Německé obsazování ČSR,
Vypuknutí 2. světové války,
Transporty do koncentračních táborů,
Osvobozování Československa,
Slovenské národní povstání,
Konec druhé světové války,
První arabsko-izraelská válka,
Šestidenní válka
-
"Raz sme šli s otcom a sestrou do Sihoti, parku pri Nitre, a keď sme sa odtiaľ vracali, videli sme na stene nápis: „Job tvoju mať Stalin“, keď som sa spýtal otca, čo to znamená, odpovedal: `Neviem.` Inokedy otec rozprával politický vtip o tom, ako Rusi zneužívajú Slovákov, Čechov a Maďarov a ja som ho povedal svojmu najlepšiemu kamarátovi Igorovi Repkovi, jeho matka bola učiteľka v našej škole, a keď vtip počula, okamžite šla za mojím otcom a varovala ho pred hovorením podobných vtipov deťom, nakoľko môžu byť veľmi nebezpečné."
-
"Na konci marca dorazila ruská armáda, Nemci začali bombardovať ich pozície, začalo to už byť príliš nebezpečné a museli sme sa skryť v pivnici s Miškom a jeho rodinou. Zrazu vošiel dnu ruský vojak a videl môjho otca v mestskom oblečení a zakričal: `Buržuj, buržuj!` Chcel otca zastreliť. Otec, hoci neštudoval ruštinu, pohotovo odpovedal: `Ja jevrej!`, ja som žid. Potom ho ruský vojak objal a povedal, že je tiež žid. Otec mohol prísť o život, viem o ľuďoch, ktorí zomreli v podobných situáciách."
-
"Písal som si denník v slovenčine o svojej ceste, venoval som ho národnej knižnici. Nasadli sme na vlak do Bratislavy, odtiaľ sme cestovali do Budapešti a Rumunska, kde sme nasadli na loď menom Transylvánia. Spomínam si, ako sme opúšťali pobrežie, že som si pomyslel: opúšťame východný blok. Mám dobré spomienky na Istanbul a Hagia Sofia. Cez Stredozemné more sme sa dopravili do Haify. Odišli sme, mám to stále v pase, 15. marca a dorazili sme do Izraela 25. marca. Trvalo to iba niekoľko dní. Ben Gorion povedal, že vaše skutočné narodeniny sú v deň, kedy ste dorazili do Izraela. Doteraz oslavujem deň, kedy som sem prišiel."
-
Celé nahrávky
-
Jeruzalem, Slovenský inštitút, 14.09.2022
(audio)
délka: 01:37:48
Celé nahrávky jsou k dispozici pouze pro přihlášené uživatele.
Ak chcete učiniť objavy, musíte na ne byť pripravení
Benjamin Kedar sa narodil 2. septembra 1938 v Nitre do židovskej rodiny dvoch lekárov. Obaja rodičia vyštudovali v Prahe, odkiaľ matka pochádzala. Otec sa po skončení štúdia vrátil na Slovensko, do Nitry, kde pracoval ako riaditeľ nemocnice. Jeho staršia sestra Helene Doris sa narodila v roku 1934. Rodina z otcovej strany zahynula počas holokaustu, z matkinej strany prežila jediná sestra, ktorú zachránil vydaj do zahraničia. V čase existencie ľudáckej Slovenskej republiky pamätníkov otec spočiatku pracoval ako obvodný lekár, čím získal štatút hospodársky dôležitého žida a rodine sa dlho darilo vyhýbať deportácii. V roku 1944 už však boli deportáciou ohrození i títo židia a rodina sa musela začať skrývať. Vystriedali niekoľko úkrytov a napriek dramatickým okolnostiam sa im podarilo spolu vojnu prežiť. V roku 1949 sa rodina rozhodla emigrovať do Izraela. Benjamin tu vyštudoval strednú školu a následne študoval históriu. Vďaka dobrým výsledkom mu bolo umožnené pokračovať v štúdiu na University of Yale, venoval sa predovšetkým križiackym výpravám a stredovekej histórii, zaujíma sa však i o svetové dejiny, dejiny Indie a Číny. Keď sa stal vedúcim School of History na University of Jerusalem, zaviedol tu povinný kurz svetovej histórie. Je dvakrát ženatý, prvá manželka bola psychologička, jeden z ich spoločných synov je tiež psychológ. Jeho druhá manželka bola historička umenia špecializujúca sa na stredovek a o ich spoločnom živote pamätník napísal knihu. V súčasnosti žije v Izraeli, v Jeruzaleme.
