Darina Kárová

„Áno, vtedy [to bol ešte priestor, pozn. ed.] Divadla Andreja Bagara, dole v priestoroch klubu, kde bola aj kuchynka, kde sme mali televízor, kde bolo blízko od vrátnice, takže tam bol ľahký prístup, a tam sme sa stretávali so všetkými. Tam chodili občania, tam sme odpovedali na otázky, tam nám nosili informácie. Aj tú informáciu, že sa na Katruši pália dokumenty ŠtB, že sa vyvážajú na nákladných autách. Mimochodom, to nebolo len pár papierov. Takže sa okamžite v tej chvíli zmobilizovali. No a potom dvadsiateho siedmeho novembra bol štrajk a založením koordinačného výboru sa postupovalo ďalej, a potom vznikalo VPN. Treba povedať jednu veľmi dôležitú vec, že sme my vydali, prví na Slovensku, noviny, volali sa Nitrianska verejnosť.”

„Takže prišla časť [súboru, pozn. ed.] dvadsiateho tretieho, skôr, tí už čítali vyhlásenie pred predstavením, my, ďalšia časť, sme prišli dvadstiateho tretieho v noci, ale dvadsiateho štvrtého ráno už bolo stretnutie. Odvolali sme komplet vedenie divadla, všetci boli vo veľkej sále, vrátane dielní, technikov, upratovačiek, administratívy, proste komplet všetci. Tam sme prevzali vedenie divadla, nazvite to, ako chcete, prevrat. A už toho dvadsiateho štvrtého sme organizovali nejaký míting vonku. A stalo sa to, že nielen tu, v jednom, druhom divadle, teda bábkové divadlo bolo tiež predtým niekde na zájazde v zahraničí. Ale nielenže tí, čo zostali tu doma, nás čakali, ale vlastne tu sa začali aktivizovať aj ochranári a výtvarníci, s ktorými sme sa my spojili, a ten míting dvadsiateho štvrtého sme už organizovali všetci spolu. Ale dovtedy vlastne žiadny taký míting nebol.”