Ľudia by mali bdieť, dávať pozor
Stáhnout obrázek
Ivan Hupka sa narodil 19. februára 1939 vo Svätom Jure. Jeho matka bola domáca, otec bol úradníkom. Mal troch súrodencov. Keď mal trinásť rokov, rodina sa presťahovala do Dunajskej Stredy. Tam Ivan absolvoval gymnázium a po maturite nastúpil na Vysokú školu technickú. V roku 1959 štúdium dokončil v Prahe ako špecialista na automobily a traktory. Po návrate na Slovensko dostal umiestenku do automobilového závodu v Nitre, avšak pre veľkú vzdialenosť a komplikácie spojené s cestovaním požiadal o nové miesto. Mohol pracovať vo Výskumnom ústave chorôb povolania na oddelení vzduchotechniky, no napokon sa zamestnal v Trnave, kde štyri roky vyučoval na Strojníckej priemyslovke. Práca sa mu veľmi páčila, ale po určitom čase začal túžiť po tvorivejšej práci. Preto sa v roku 1964 zúčastnil konkurzu v Česko-slovenskej televízii, v Televíznom štúdiu Bratislava, kde sa uchádzal o miesto v mládežníckej redakcii. Miesto získal a stal sa spolutvorcom relácie pre mládež s názvom „Mladými očami“. V tom istom čase v ČST pracovala aj jeho manželka Mária ako tajomníčka oddelenia dokumentárnej tvorby. V roku 1966 prestúpil do redakcie publicistiky a dokumentárnej tvorby aj Ivan. Práve tam ho zastihli udalosti augusta 1968. V čase okupácie sa aktívne zapájal do výroby reportáží a spravodajských aktivít štábu ČS televízie. V tom istom období sa autorsky podieľal na výrobe jedinečného dokumentárneho filmu režiséra Kazimíra Barlíka s názvom „V mene svedomia“. V čase tzv. normalizácie však nebol dokument nikdy odvysielaný. To bolo pre Ivana osudné. Sovietske velenie a nastupujúca garnitúra v krajine neveštili nič dobrého. Ivan pochopil blížiace sa nebezpečenstvo a preto s manželkou Máriou a dvoma maloletými dcérkami emigrovali do Austrálie. Slovenská justícia ich v neprítomnosti odsúdila nepodmienečne a v prípade návratu im hrozilo väzenie. Až po vyše dvadsiatich rokoch života v zahraničí sa mohli spolu s manželkou Máriou vrátiť do vlasti ako slobodní občania.