Milota Havránková

„Čiže v podstate som sa zaoberala feminizmom, ale vôbec som o tom nevedela. V 1975. roku vyhlásili Rok ženy a vtedy mňa oslovili v Martine na nejakú výstavu o ženách. Samozrejme, že oni si v tých rokoch predstavovali ženu za strojom, ženu-robotníčku. Ja som vtedy strašne rozmýšľala, akú výstavu mám vlastne urobiť. Nakoniec som si zobrala rôznych spisovateľov, ktorí písali o ženách. Snažila som sa zistiť, ako oni v svojich príbehoch vnímali ženu. A vlastne som zistila, že každý z tých básnikov a spisovateľov vnímal ženu iným spôsobom.“

„Bolo to také zaujímavé, že tie moje fotografie tam všade uverejňovali. Čiže v podstate tie vysokoškolské časopisy Echo mali všade moje fotky. A hoci tie moje fotky boli fotografie mojich blízkych, tak všetky mali taký veľmi surreálny náboj, a vlastne tá doba, ktorú sme žili, bola svojím spôsobom tiež veľmi surreálna. Lebo tie 60. roky, na jednej strane, to bola doba pre mojich rodičov neskutočné ťažká, a my sme v podstate len rebelovali a sme si to až natoľko neuvedomovali, len sme vedeli, že sa niečo deje a že treba niečo proti tomu robiť.“