Ján Hanes

* 1960

  • „Ostrú muníciu sme nemali u seba, ale brali sme ju. Všetko bolo v drevených debnách naložené v jednej vetrieske, a tá sa strážila deň-noc. Boli tam samopale s ostrou muníciou. Nuž sme si domýšľali, že bude vojna. V Poľsku je more, tam vraj prídu Američania. To už boli všelijaké kombinácie. K tomu to strašenie z postihov pri priestupkoch. Všetko sa muselo dodržiavať na 100%. Veľký pozor dávať, aby nikto neprešiel. Jednoducho sme sa báli. Nevedeli sme, čo bude. My sme dovtedy strieľali jedine na strelnici."

  • „Oni už vraveli, že údajne sa pôjde domov. To vraveli štyri-päť dní. A nakoniec k tomu prišlo a všetko sme museli dať do pôvodného stavu. Keď sme vybrali vetriesky, tak sme to zahadzovali, tie jamy, a aj suché záchody. Zarovnávali sme to, ako keby tam nič nebolo. Už som vedel, že pôjdeme preč. Dva dni sme to čistili, jamy zahrabali, a zase sme čakali do večera a večer sme šli. Zase sme cestou prišli na nejaké naše cvičisko, tam sme prespali, ale už sme potom išli domov cez deň. Do kasární, do autoparku v Terezíne sme prišli za vidna. Autá sa dali pod prístrešok, všetko sa odložilo a prešli sme riadne pešo do kasární."

  • „No a tam sme jednoducho všetko vykopali. Záchody, jamy, zamaskovalo sme to, aby nás nebolo vidno, čakali sme a strážili. Sami seba. A ešte viem, že tam chodil dáky Poliak, takže museli sme byť už niekde na poľských hraniciach alebo aj v Poľsku, pretože čo sme si varili, tak on bral z toho jedla zvyšky, pomyje. Musela tam byť bieda, lebo z toho, čo sme my vyhádzali, si on vyberal mäso a to bral preč. Len viem, že vraveli, že tam dačo zle bude, lebo dáka Solidarita. To sme iba tam počuli. Ale prečo? To ja neviem doteraz vlastne, načo sme tam boli.“

  • Celé nahrávky
  • 1

    Poltár, 05.10.2015

    (audio)
    délka: 45:56
    nahrávka pořízena v rámci projektu Polský rok 1980 a československá reakce na něj
Celé nahrávky jsou k dispozici pouze pro přihlášené uživatele.

Človek čakal len to najhoršie, vraj bude vojna

Ján Hanes 1979
Ján Hanes 1979
zdroj: Ján Hanes

Ján Hanes, narodený 3. októbra 1960 v Lučenci, narukoval v septembri 1979 na základnú vojenskú službu do vojenského útvaru 1034 do Terezína. Zaradený bol k pontónovej rote. Práca v podobe výstavby pontónových mostov pre presun pešieho vojska i ťažkej vojenskej techniky ho bavila. Zúčastnil sa množstva vojenských cvičení v Československu, a tiež na území vtedajšieho východného Nemecka a Maďarskej ľudovej republiky. V zime 1980 bol v súvislosti s poľskou krízou medzi jednotkami povolanými presunúť sa k poľským hraniciam. Mali zaujať postavenia a v stave plnej bojovej pohotovosti čakať na ďalšie rozkazy. Ako jeden z radových vojakov však nemal presnejšie správy o vážnej situácii, v ktorej sa ocitol. Po asi dvoch týždňoch sa spolu s jednotkou vrátil do kasární v Terezíne, kde pôsobil až do odchodu do civilu v septembri 1981.