Existujú momenty, kedy sa človek nesmie nechať zlomiť. Lebo potom je už veľmi ťažké vyrovnať chrbticu
Anna Galovičová sa narodila 1. októbra 1950 v Bratislave. Pochádza z robotníckej triedy. Na základnej škole zastávala funkciu predsedníčky celoškolskej Pionierskej organizácie Československého svazu mládeže. Na tomto poste pokračovala aj na Strednej ekonomickej škole. Vpád vojsk Varšavskej zmluvy pamätníčku zachytil na zájazde v Bulharsku. Vysokú školu absolvovala na Karlovej univerzite v Prahe, v odbore psychológia. V prvom ročníku sa začala zaujímať o jogu. Z tohto dôvodu absolvovala svoj prvý výsluch na ŠtB. Vtedy si definitívne uvedomila nesprávne smerovanie spoločnosti. Vydala sa v roku 1971 a s manželom Petrom podnikla prvú cestu po západnej Európe. Po absolvovaní školy nastúpila do reedukačného ústavu v Hlohovci a u chovancov propagovala jogu. V rokoch 1980 až 1985 žila v Alžírsku, kde jej manžel pôsobil ako obchodný radca. Kvôli pozvaniu indického rabína ju kontaktovala ŠtB so zámerom prinútenia k okamžitému odchodu do vlasti, čo sa jej nepodarilo. V tom istom roku po prvý raz za dramatických okolností vycestovala do Indie. Nakontaktovala sa tiež na skupinu Joga v dennom živote a realizovala v nej viacero aktivít. Bola zamestnaná ako osvetová pracovníčka v Mestskom kultúrnom stredisku v Piešťanoch. Tu ju v roku 1989 zastihli spoločenské zmeny a stala sa líderkou Nežnej revolúcie v piešťanskom regióne. Po prebratí vedenia VPN (pozn. e. Verejnosť proti násiliu) inou skupinou vyhrala konkurz na miesto riaditeľky Mestského kultúrneho strediska. Vo funkcii zotrvala dva roky a jej ďalšia kariéra sa odvíjala na poste psychologičky na voľnej nohe. Krátko po prepuknutí revolúcie založila Spoločnosť Slovensko-indického priateľstva, prvú neziskovku na Slovensku. Od jej vzniku stojí na jej čele. Je aktívna tiež v Slovenskej sieti proti chudobe, kde takisto zastáva funkciu riaditeľky. Zároveň je veľvyslankyňou Fóra náboženstiev sveta na Slovensku.
