Následující text není historickou studií. Jedná se o převyprávění pamětníkových životních osudů na základě jeho vzpomínek zaznamenaných v rozhovoru. Vyprávění zpracovali externí spolupracovníci Paměti národa. V některých případech jsou při zpracování medailonu využity materiály zpřístupněné Archivem bezpečnostních složek (ABS), Státními okresními archivy (SOA), Národním archivem (NA), či jinými institucemi. Užíváme je pouze jako doplněk pamětníkova svědectví. Citované strany svazků jsou uloženy v sekci Dodatečné materiály.

Pokud máte k textu připomínky nebo jej chcete doplnit, kontaktujte prosím šéfredaktora Paměti národa. (michal.smid@ustrcr.cz)

sr. Claudia Brajerová (* 1921  †︎ 2012)

• Narodená v roku 1921 v Letanovciach

• Ako kandidátka pokračovala v štúdiách na gymnáziu a po skončení noviciátu na Filozofickej fakulte v Bratislave

• V roku 1947 zložila doživotné sľuby v Kongregácii sestier Božského Vykupiteľa

• Istý čas študovala v Londýne

• Do roku 1950 vyučovala na Obchodnej škole v SNV a na meštianskych školách v Levoči

• V roku 1950 bola sústredená v provinciálnom dome v SNV

• V roku 1951 bola prevezená do sústreďovacieho kláštora v Modre a o 2 mesiace do Čížu

• Od roku 1962 pracovala v Ústave sociálnej starostlivosti pre dospelých na Straníku a od roku 1969 v Ústave sociálnej starostlivosti pre mládež v Rohove

• V rokoch 1975 – 1991 bola provinciálnou predstavenou

• V roku 1998 prijala službu pastorálnej asistentky pre chorých na geriatrii v Košiciach

• Od roku 2002 pomáhala pri prácach v Liturgickom inštitúte Jána Jaloveckého v kňazskom seminári v Košiciach

• V novembri 2006 bola preložená do Vrícka, odkiaľ si ju Pán 29. 3. 2012 povolal do večnosti

Claudia Petronela Brajerová sa narodila sa  v Letanovciach ako prvá z deviatich detí.   

V septembri 1932 začala navštevovať Rím.-kat. dievčenskú meštiansku školu v Spišskej Novej Vsi, ktorú viedli Dcéry Božského Vykupiteľa. Hneď prejavila záujem o zasvätený život a prihlásila za kandidátku. Prijala ju provinciálna predstavená sr. M. Oktávia Majzonová. Pokračovala v štúdiu na gymnáziu (1936-1940). Rehoľné rúcho prijala 25. 8. 1940 v Spišskej Novej Vsi a a noviciát absolvovala v Raslaviciach. Po ukončení noviciátu študovala na Filozofickej fakulte v Bratislave (1941-1945). Prvé sľuby zložila 23. 8. 1942 v Raslaviciach. Po prechode frontu v januári 1945 začala vyučovať na Obchodnej škole v Spišskej Novej Vsi. V roku 1947 istý čas študovala v Londýne. Dňa 17. 8. 1947 zložila večné sľuby v Levoči. Popri službe prefektky kandidátok vyučovala náboženstvo na miestnych meštianskych školách (dievčenskej i chlapčenskej) do roku 1950.

Dňa 29. 8. 1950 bola medzi sestrami, ktoré boli sústredené v provinciálnom dome v Spišskej Novej Vsi. Dňa 27. 11. 1951 bola prevezená do koncentračného kláštora v Modre a 18. 1. 1952 v Číži. Od 30. 4. 1962  pracovala v Ústave sociálnej starostlivosti pre dospelých na Straníku, odkiaľ bola 3. 11. 1969 preložená do Ústavu sociálnej starostlivosti pre mládež v Rohove, kde pôsobila do 31. 12. 1976.

 V máji 1975 bola menovaná za miestnu predstavenú komunite sestier v Rohove a hneď v auguste 1975 za provinciálnu predstavenú Slovenskej provincie Kongregácie sestier Božského Vykupiteľa. V tejto službe bola do februára 1991.

Počas úradného obdobia rozbehla činnosť sestier v Charitnom domove I. vo Vrícku. Spolu so sr. M. Ernelou odišla 2. 1. 1977 do Vrícka pripravovať výstavbu a chod celého zariadenia, v ktorom malo byť postarané o staršie a choré sestry.

Po ukončení služby provinciálnej predstavenej naďalej pôsobila vo Vrícku a svoje sily venovala aj mladým sestrám v úlohe magistry junioriek. Vo februári 1993 prišla do Spišskej Novej Vsi, kde sa podieľala na rekonštrukcii vráteného provinciálneho domu. V roku 1995 bola poslaná do Spišských Vlách. V roku 1998 prijala službu pastorálnej asistentky pre chorých na geriatrii v Košiciach a od roku 2002 pomáhala pri prácach v Liturgickom inštitúte Jána Jaloveckého v seminári v Košiciach. Od 1. 11. 2006 pôsobila vo Vrícku. Z tohto spoločenstva sestier ju Pán povolal do večnej vlasti.

Sr. M. Claudia bola skúsená a všestranne vzdelaná. Boh ju obdaroval organizačnými schopnosťami, ktoré veľmi dobre uplatnila pri vedení provincie i v službe konferencie vyšších rehoľných predstavených (1984-1991) v neľahkom období totalitného režimu. Dokázala odolávať náporu zo strany štátu a medzi sestrami provincie formovať jednotu mysle, sŕdc, ducha diela v šľapajach ctihodnej Božej služobnice matky Alfonzy Márie. Napriek zákazu zo strany štátu, v spolupráci s ochotnými, skúsenými a odvážnymi kňazmi sa s láskou venovala tajnej formácii mladých sestier. Bola ženou modlitby i činu. Rada pomohla, poradila.