Následující text není historickou studií. Jedná se o převyprávění pamětníkových životních osudů na základě jeho vzpomínek zaznamenaných v rozhovoru. Vyprávění zpracovali externí spolupracovníci Paměti národa. V některých případech jsou při zpracování medailonu využity materiály zpřístupněné Archivem bezpečnostních složek (ABS), Státními okresními archivy (SOA), Národním archivem (NA), či jinými institucemi. Užíváme je pouze jako doplněk pamětníkova svědectví. Citované strany svazků jsou uloženy v sekci Dodatečné materiály.

Pokud máte k textu připomínky nebo jej chcete doplnit, kontaktujte prosím šéfredaktora Paměti národa. (michal.smid@ustrcr.cz)

Viera Berkešová (* 1946)

• narodená 20. októbra 1946 v Žarnovici

• detstvo prežila v Dolných Hámroch

• dvaja starší bratia, jeden z nich už nežije, druhý nechce o vojnových udalostiach rozprávať

• vychodila chemickú školu v Banskej Štiavnici

• od 60-tych rokov pracovala v Závodoch ťažkého strojárenstva v Hriňovej (Zťs) ako chemická laborantka až do dôchodku

• v roku 1999 nastúpila do dôchodku

• v súčasnosti žije v Hriňovej

Viera Berkešová sa narodila 20. októbra 1946 v Žarnovici, rodičom Michalovi a Anne Mihálikovcom. Stala sa ich tretím, najmladším dieťaťom a zároveň jedinou dcérou.

Pán farár mi povedal, že aj ja mám krstného otca. V Amerike !

Už ako školáčka na hodine náboženstva sa náhodou od kňaza dozvedela, že má krstného otca v Amerike. Prirodzene zostala prekvapená, pretože rodičia jej dovtedy o tom nepovedali. Krstným otcom bol Charles B. Edison zo Saint Louis. Sled udalostí, ktorý všetko spôsobil sa však odohral o niekoľko rokov skôr. Aby bol príbeh úplný, musíme sa vrátiť do nepokojných časov druhej svetovej vojny.

Otec Viery Berkešovej Michal Mihálik pracoval celý život ako lesník. Počas vojny pôsobil v horárni Rybník neďaleko obce Častá v Malých Karpatoch. Už od roku 1942 sa angažoval v protifašistickom odboji. Horáreň sa stala miestom, kde pred vypuknutím Slovenského národného povstania našli politicky stíhaní občania pomoc. Medzi viacerými skupinami, ktoré cez horáreň prešli, bola napríklad aj sedemčlenná skupina s komunistickým poslancom Viliamom Širokým.

Príchod amerických letcov

Krátko po vypuknutí Slovenského národného povstania bol oslobodený zajatecký tábor v Grinave. Z neho už 3. septembra 1944 prišli do horárne Mihálikovcov piati americkí letci. Michal Mihálik im mal poskytnúť dočasný úkryt, a následne mali byť letci odvezení na letisko Tri Duby a eskortovaní zo Slovenska. Neustále hrozil príchod nemeckých vojakov a odhalenie. Lesník ukryl letcov neďaleko horárne v krmelci pre zvieratá. Toto riešenie však nebolo dlhšie udržateľné. Neďaleko horárne tak vykopal zemlianku slúžiacu ako ich úkryt. Ešte nevedeli, že ich pobyt u Michala Mihálika sa predĺži na tri mesiace.

V tom čase boli strategické lokality na nemeckom území nepretržite bombardované spojeneckým letectvom. Pri vzdušných bojoch často došlo k poškodeniu lietadla do tej miery, že muselo núdzovo pristáť na nepriateľskom území, alebo musela posádka vyskočiť na padákoch. Svedkami takého pádu lietadla sa stali aj Mihálikovci. Brat Viery Berkešovej videl z dvora horárne 13. septembra padajúci spojenecký bombardér. Keď sa stratil za úrovňou horizontu zaznela silná detonácia. Už o dva dni zaklopali na dvere horárne Rybník ďalší dvaja letci z havarovaného lietadla. Jedným z letcov bol Charles B. Edison, s ktorým si Mihálikovci postupne vytvorili vrúcny priateľský vzťah.

Michal Mihálik odviedol letcov do zemlianky v lese k zvyšným piatim Američanom. Život v úkryte mal rutinný charakter. Keďže po potlačení povstania mohli kedykoľvek prísť do horárne nemecké hliadky, tak dni trávili letci v úkryte. Lesník im nosil v priebehu dňa len jedlo. V noci sa uchyľovali do horárne, kde sa poumývali, najedli a od Michala Mihálika sa dozvedeli nové správy.

Sedem životov za tisíc korún

Eskorta na letisko Tri duby neprebehla. Naskytla sa otázka čo robiť ďalej. Všetko urýchlilo oznámenie, ktoré dostal Michal Mihálik na lesnom úrade v novembri. Podľa inštrukcií mal aj s rodinou opustiť horáreň, pretože Nemci ju plánovali vypáliť. Takáto stratégia mala eliminovať všetky objekty v lesoch, ktoré sa mohli stať útočiskom rôznych odbojových skupín a partizánov. Letci sa rozhodli prekročiť frontovú líniu a dostať sa k Červenej armáde. Z Častej sa vybrali smerom na Smolenice. Po krátkej ceste stretli chlapca. Prisľúbil, že ich zavedie do domu, kde na nich čaká ďalšia pomoc. Do domu ich chlapec naozaj priviedol, ale namiesto pomoci sa letci dostali do nemeckého zajatia. Za zradu dostal chlapec odmenu 1 000 korún.

Zdramatizoval sa aj osud Michala Mihálika. Jeho odbojová činnosť bola odhalená a vo februári 1945 bol zatknutý gestapom a internovaný v Trnave. Podrobený bol tvrdým výsluchom. Život mu zachránil vplyvný Nemec s ktorým sa poznali z predošlých čias, keď ho Michal Mihálik brával na poľovačky. Nie je však jasné, či mu pomohol nezištne, alebo len chcel mať v zálohe dobrý skutok pred Sovietmi.

Pokračovanie po vojne

Vojna skončila a život sa pomaly začal vracať do starých koľají. Mihálikovci sa na vlastnú žiadosť presťahovali do Žarnovice. Po rokoch neistoty a strachu o život v horárni pri Častej si chceli oddýchnuť. Domov sa vrátil aj Charles B. Edison. Cítil sa ale zaviazaný Mihálikovcom za svoj život, a tak sa hneď v roku 1946 sa vrátil do Európy.

A tu sa vraciame na začiatok príbehu Viery Berkešovej. Edison navštívil Mihálikovcov v Žarnovici. Keď uvidel, že Anna Miháliková čaká dieťa, dohodli sa, že sa stane jeho krstným otcom. Dokonca ponúkol rodine možnosť odísť s ním z vojnou zničenej Európy do USA. Zaviazal sa, že im kúpi pôdu a aj na začiatok finančne pomôže. Michal Mihálik odmietol. Rodinné a citové väzby k jeho domovu na Slovensku boli silnejšie. Priatelia zostali aspoň v korešpodenčnom kontakte.

 Po roku 1948 sa Československo priklonilo definitívne na stranu Sovietskeho zväzu a spustila sa pomyselná železná opona. Spojené štáty sa stali nepriateľmi Československa. Mihálikovci dostávali dopisy z USA, a tak sa rýchlo stali podozrivými. Michalovi Mihálikovi bolo odporučené, aby prerušil tieto styky, pretože je sledovaný a môže mať veľké nepríjemnosti. O zážitkoch z vojny a o Američanoch sa prestalo rozprávať. Až keď sa Viera dozvedela v škole, že má krstného otca z Ameriky, rodičia jej všetko vyrozprávali.

So svojím krstným otcom sa však Viera stretla osobne až v roku 1972. Vtedy Charles B. Edison po druhýkrát od skončenia vojny navštívil Československo. Spolu s Mihálikovcami sa vrátili na miesta v blízkosti horárne v Častej, kde prežili tri vojnové mesiace. S Michalom a Annou Mihálikovcami sa však videl poslednýkrát. Onedlho po návrate do štátov zomrel. Rodiny napriek tomu zostali v kontakte vďaka Edisonovej dcére.

Vďaka aj po päťdesiatich rokoch

Po zmene režimu v roku 1989 sa naskytla možnosť voľne vycestovať do zahraničia. Edisonovci ponúkli jednému zo synov Viery Berkešovej študovať v USA na ich náklady. Ten možnosť využil a úspešne ukončil MBA štúdium na univerzite v Spojených štátoch amerických.

Michal a Anna Mihálikovci umreli vo vysokom veku v roku 2000. Ich dcéra Viera Berkešová sa hrdo hlási k ich pamiatke a hrdinským činom počas druhej svetovej vojny. Starostlivo opatruje vzácne dokumenty svedčiace o ich pomoci siedmym americkým letcom v roku 1944.