Rodičom som vďačný, že hrôzy holokaustu a strata najbližších neboli dominujúcou témou v rodine
Ivan Bergida sa narodil 22. februára 1943 v Humennom do pobožnej židovskej rodiny. Otec mal s bratmi krajčírsku dielňu a vďaka zákazkam na šitie policajných uniforiem mali výnimky pred arizáciou a deportáciami. Na jar 1944 boli na základe nariadenia vlády nútení s početným príbuzenstvom z otcovej strany opustiť východné Slovensko a usadili sa v Liptovskom Mikuláši. Po potlačení SNP sa rodina s jedenapolročným Ivanom počas tuhej zimy ukrývala pred Nemcami v horách. Veľká časť príbuzenstva neprežila, zahynulo aj všetkých sedem matkiných súrodencov. Po oslobodení sa vrátili do Liptovského Mikuláša a v roku 1948 odišli do Košíc, kde s ďalšími preživšími obnovili život v židovskej náboženskej obce. Aj počas protižidovsky naladených 50. rokov viedla matka tradičnú židovskú domácnosť. Keďže boli rodičia len krajčíri, Ivan nemal problém študovať na gymnáziu a aj vďaka výbornému prospechu od roku 1961 študoval na ČVUT v Prahe. V júni 1965 mal v Košiciach v synagóge sobáš, ktorý bol prvou židovskou svadbou od vojny. Po augustovej invázii v roku 1968 sa s manželkou Mariannou okamžite rozhodli s dvojročným synom emigrovať do Nemecka, kde už niekoľko rokov žil jej otec, ktorý sa tam legálne vysťahoval po svojej súdnej rehabilitácii, nakoľko bol v 50. rokoch odsúdený za vykonštruované sionistické sprisahanie. Začiatkom 70. rokov, keď zomreli rodičia, nemohol prísť Ivan do Československa, keďže bol po emigrácii odsúdený v neprítomnosti. Až do odchodu do penzie v roku 2003 pracoval vo výskumnom a vývojovom stredisku IBM pri Stuttgarte a v Nemecku je rodina dodnes veľmi spokojná. Dlhé roky sa angažoval v predstavenstve židovskej obce v Stuttgarte. Košice navštívil s obavami prvýkrát v roku 1990 a dodnes má k Slovensku zmiešaný vzťah. Na dôchodku žije s manželkou bohatým životom v Mníchove, kam sa presťahovali za synom. Dcéra žije v USA a dokopy majú šesť vnukov.