Vraciam vám členskú legitimizáciu KSS a dnešným dňom vystupujem z komunistickej strany
Anton Bartunek, narodil sa 21. septembra 1945 v Lipanoch, do veľmi nábožensky založenej rodiny dvoch učiteľov, ktorí mali päť detí. Jeho korene pochádzajú z viacerých zemí, ako on hovorí, sú takou “stredoeurópskou, typickou miešaninou”. Pamätník vychodil Osem ročnú školu v Lipanoch, kde aj zmaturoval v roku 1962. Neskôr sa rozhodol pre päťročné štúdium farmácie v Bratislave. Študentské časy, teda šesťdesiate roky, boli pre neho v Bratislave fantastické. Pamätník neskôr vyštudoval ešte ďalšie dve univerzity, v Prahe a v Prešove, vďaka čomu sa začal ako jediný na Slovensku venovať základnému výskumu v oblasti dejín farmácie a medicíny. V súčasnosti dokonca obhájil doktorát, rozsiahlou 260 stranovou, dizertačnou prácou. Bol okrem iného aj prvý prezident Slovenskej lekárnickej komory. Spomienky na detstvo má krásne, avšak príchodom päťdesiatych rokov sa okolnosti menia. Pomaly, ale isto, bola v spoločnosti nastolená komunistická ideológia a s ňou prichádzal aj nový režim. Ľudia doslova terorizovali gazdov z obce, ktorým písali na brány ich gazdovstiev nápisy ako kulak a podobne. V Bratislave popri štúdiu sa zoznámil aj so svojou budúcou manželkou, s ktorou sa zobrali v roku 1967 a o tri roky sa im narodil syn. Farmáciu ukončil v spomínanom roku 1967 a nasledovalo presťahovanie do Opavy, kde začalo jeho štvorročné pracovné pôsobenie, ako lekárnik. Žiaľ, z čias komunizmu pamätník väčšinou nemá dobré spomienky. Takmer jeho otca vyhodili z práce, či on sám bol počas štúdia prinútený vstúpiť do komunistickej strany. Neskôr kvôli nesympatiám voči režimu, musel zmeniť pracovisko. Presťahoval sa z Opavy do Lemešian, kde tiež pôsobil ako lekárnik. Následne získal pozíciu prevádzkového lekárnika v Prešove. Jednou z aktivít Antona Bartuneka bolo aj založenie VPN- Verejnosti proti násiliu, ktorá v Prešove mala sídlo v PKO. Tiež zorganizoval najväčšiu zbierku v histórii ČSSR, na pomoc Rumunsku, ktorá sa zrealizovala v decembri 1989.