Anton Bartunek

A potom tá, potom tá magistra, tá komunistka u mňa v lekárni mala nočnú službu. Na druhý deň som mal telefonáty, sa sťažovali, že v no, že prišli pre lieky s receptom na nočnej službe a nikto im celé hodiny neotváral. Že po lekárni chodila so sviečkou v bielej nočnej košeli nejaká, a to ona, ona mala nočnú službu a už normálne, normálne jej šiblo. Normálne robila bielu pani ? Normálne chodila po lekárni a nereagovala vôbec na nič. Možno sa bála otvoriť dvere alebo čo, hej. A ďalší prípad som mal taký, počas tej revolúcie, jedno ráno, naraz počujem krik, krik. Ja som bol sám chlap v lekárni tak som sa prezliekal vo svojej kancelárii a v šatni som mal asi šesť, sedem žien. Naraz počujem krik a ref, pán doktor, pán doktor poďte rýchle, rýchle. Preboha, čo sa robí. Tam nechoďte, tam nechoďte, tam, tam stojí na akumulačke na peci, holá Helenka. A vykrikuje. Ona, ona dostala normálne nejaký amok a na tej peci stála holá a vykrikovala nejaké také ako nesúvislé vety. Proti, proti komunizmu asi. No ja si hovorím, preboha no čo máme robiť. Zavolajte psychiatriu. No nakoniec keď to trvalo pol hodiny a nedala sa zvládnuť tá žena. Ani obliekať sa nechcela, ani nič. To bolo normálne, normálne cez pracovnú dobu, tak som volal túto záchranku aby prišli.

Takže tam, ja som býval na Olomouckej ulici. To je výpadovka smerom na Olomouc priamo v bývalom kláštore, v nemocnici to bola taká slobodáreň nemocničná, sme tam bývali, nemali sme ešte byt a chytil nás tam 68 rok. A zaujímavé, že celú noc sme spali, absolútne nič sme nevedeli a pritom to po tej olomouckej ulici sa valil jeden tank za druhým. Fakt? Áno. My sme dvaja išli, ešte sme nemali decko. Sme išli cez mesto a v takej starej časti Opavy a som začul cez okno rozhlas. A v, a tam rozprávali čo sa stalo v noci. Hej, že prišli Rusi, a že je to obsadené. A sme išli cez námestie a tam stáli tanky. Nemali ani šajnu kde sú tí. Ľudia do nich hádzali paradajky šecko, oni sa len schovávali. Také to bolo, no. Mám tam viac takých príbehov. No ja som, neďaleko bol, bol. Teraz neviem či Bruntál alebo v Krnove to bolo. Rusi tam mali jednu obrovskú posádku. Alebo Bruntal alebo v Krnove, už si to presne nepamätám, to je ináč jeden okres severne od Opavy. A mi jeden priateľ, ktorý robil v nemocnici lekára, tak hovoril, že no prišli Rusi s tým. Oni mali také veľké skriňové zelené autá, ako sanitky a doviezli dajakých vojakov, že hnačka hnačka. No a tam v nemocnici zistili, že majú týfus. Hej. No a tam ich v tých, v tých kasárňach alebo v tých lesoch kde oni mali tie stany také dočasné, to bolo hneď na jeseň, v 8, v 68, tak. Jáj to boli tí vojaci ktorí boli akože okupanti, hej? Áno, to boli tí vojaci. Prišli, lebo si nevedeli dať rady, ten ich dajaký, ten, ten ošetrovateľ si s tým nevedel rady, nevedeli to zastaviť. Keď im povedali týfus chceli ich dať na infekčné oddelenie. A oni povedali nie žiadne infekčné oddelenie, ich zobrali so sebou a potom v tých kasárňach bolo počuť streľbu. Oni ich tam strieľali, si predstavte, vtedy chorých.