Dcére obuvníka, ktorému zobrali živnosť, príbuzných vysťahovali do Maďarska
Stáhnout obrázek
Alžbeta Balážová, rodená Csölleyová, pochádza z obuvníckej a roľníckej rodiny. Jej otec sa volal Gyula Csölley a pochádzal z dediny Baka pri Dunajskej Strede. Alžbeta sa narodila počas druhej svetovej vojny, 23. októbra 1940. Baka vtedy patrila po prvej Viedenskej arbitráži k Maďarskému kráľovstvu. Alžbetin otec sa vyučil za obuvníka asi u svojho otca Rudolfa. Celkom sa im darilo, keďže v roku 1937 odkúpili dom od miestneho žida. Zriadili si v ňom dielňu aj tam bývali. Jej mama Janka, rodená Fekete, žila vo vedľajšej dedine Jurová a pochádzala z roľníckej rodiny. Starí rodičia z maminej strany mali asi šesť až sedem hektárov polí, o ktoré prišli v kolektivizácii v 50. rokoch. Vojnu pamätníčka prežila ako dieťa v Bake bez otca, ktorý bol na fronte aj v zázemí. Po vojne rodinu jej strýka Feri bácsiho , ako ho doma nazývali, vysťahovali do Maďarska, lebo bol roľník a jeho svokrovci mali veľa rolí. Po vojne zrušili na území Slovenska všetky maďarské školy, takže Alžbeta navštevovala prvé štyri ročníky len v slovenskej triede. Až v piatom ročníku začala chodiť do maďarskej školy. Po ukončení základnej školy v Gabčíkove v roku 1954 začala Alžbeta chodiť do práce, lebo rodičia nemali toľko peňazí, aby ju poslali študovať. Stala sa šičkou v obuvníckom výrobnom družstve v Dunajskej Strede aj napriek tomu, že sa za obuvníčku nevyučila. Pracovala aj ako kontrolórka pre závod v Gottwaldove (dnešný Zlín), kde pôsobila desať rokov, až kým sa nevydala. Potom sa starala o deti a neskôr aj o manžela, keď ochorel. V roku 1959 si urobila zdravotnícky kurz. V neďalekej Dunajskej Strede postavili nemocnicu, kde začala brigádovať a napokon tam ostala pracovať v kuchyni. Revolučné udalosti z roku 1956 v Maďarsku, keď sa ľudia vzbúrili proti komunistickému režimu, vnímali aj Maďari v Bake. Alžbeta si pamätá, ako v deň jej vypuknutia zrušil farár omšu. V čase invázie spojeneckých vojsk do Československa v roku 1968 mali v rodine pamätníčky zabíjačku. Nebála sa, že bude vojna, ale pamätá si, že jeden tank narazil do domu jej kamarátky. Jej manžela, ktorý bol straník (člen KSČ) a začal inváziu kritizovať, zo strany vylúčili. Už viac ako dvadsať rokov žije na dôchodku v rodnej dedine Baka.
